Správnosť teórie bola overená na väzňoch, ktorí boli páchateľmi násilnej trestnej činnosti. Aj u nich sa zistil nad očakávanie častý výskyt kombinácie XYY. Tak vznikol nový druh muža, muž násilník, v anglickej terminológii označovaný ako supermale, supermuž. Následne však výskumy túto teóriu nepotvrdili. Po vyšetrení všeobecnej populácie a overení výskytu chromozómových defektov XYY nenašli vedci medzi týmto druhom deficitu a násilným správaním nijakú súvislosť. Jedným z bežných rysov prítomných u pacientov s chromozómovými abnormalitami najrôznejších druhov je mentálna retardácia. Ako príklad nám môže poslúžiť trizómia 21 (Downov syndróm). V prípade poruchy XYY nie je mentálna retardácia natoľko závažná ako v prípade trizómie 21, ale u mužov trpiacich touto poruchou sa mierna forma retardácie vyskytuje. Richard Speck vykazoval známky stredne závažnej mentálnej retardácie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zrodený, aby rozpútal peklo
Richard Franklin Speck z Illinois (USA): Tento brutálny sadista sa narodil v roku 1941 a detstvo prežil v rodine ortodoxných katolíkov. V detstve ho otčim kruto fyzicky týral, bol aj niekoľkokrát hospitalizovaný so závažnými poraneniami hlavy. V osemnástich rokoch už mal na konte štyri desiatky zatknutí. Neskôr ohrozoval aj vlastnú ženu a často sa jej vyhrážal vetou: „Aj tak ťa zabijem, ale máš šťastie, že práve nemám čas.“ Našťastie, ani po rozvode a návrate z väzenia tak neurobil. Zohnal si zbraň a v druhej polovici 60. rokov začal vraždiť iných. Predpokladá sa, že má na konte viac ako dvanásť obetí, na predlaktí mal vytetované: „Zrodený, aby rozpútal peklo.“ Odsúdili ho najprv na trest smrti, ktorý sa neskôr zmenil na odňatie slobody na 400 rokov Zomrel vo väzenskej cele v roku 1991 na zástavu srdca.
Zaujímavosťou jeho kauzy bol nepochybne jeho rozbor DNA, pri ktorom sa zistilo, že Speck je postihnutý strojením závitnice vo formáte XYY. Táto malformácia bola pomenovaná Speckova teória alebo Teória „supermale“ (supermuža). Stala sa východiskom hypotézy, že toto strojenie závitnice je príčinou sexuálne agresívneho konania. Mnohé ďalšie testy túto teóriu potvrdili, aj vyvrátili. Dodnes k nej majú odborníci nejednotný prístup.
(Zdroj: Andrej Drbohlav – Psychológia sériových vrahov, vydavateľtvo Grada Slovakia 2021)
Foto: SHUTTERSTOCK
O fenoméne XYY píše aj prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., vo svojej publikácii Forenzná psychológia (Lindeni, Albatrosmedia 2019). „Do oblasti genetiky patrí aj nález Sandberga o existencii XYY syndrómu. Hypoteticky možno u jedincov s touto anomáliou predpokladať extrémne maskulínne, agresívne správanie. Witkin zistil, že výskyt tejto anomálie je len 2,9 prípadu na tisíc obyvateľov. 47,1 % probandov s pozitívnym nálezom však malo v anamnéze trestný čin.“ Iné štúdie to zas nepotvrdili. V tejto súvislosti sa podľa autora sledoval aj vzťah kriminálnej agresivity v súvislosti s inými metabolickými poruchami (z nich je medzi laikmi najznámejšia napr. fenylketonúria), výsledky však boli tiež nejednoznačné.
Čítajte rozhovor Odborníčka: Sexuálne deviácie sú doménou mužov
V každom prípade existuje metaanalýza (štúdia 38 publikácií) o vzťahu dedičnosti a kriminality, kde sa pracovalo s dvojčatami a ich výchovou v pôvodnej a adoptívnej rodine. Vzťah medzi dedičnosťou a kriminalitou je merateľný a štatisticky významný. Pravdou je však aj to, že štúdie spred roku 1975 mali menej náročné, čiže „mäkšie“ kritériá.
K biologickým faktorom možno do istej miery priradiť aj pohlavie. Ženy vo vyspelých štátoch páchajú len asi šestinu až pätinu trestnej činnosti. Na Slovensku sa ženská kriminalita na začiatku 90. rokov 20. storočia pohybovala na úrovni 6,5 až 8 %, v roku 2004 stúpla podľa publikácie profesora Heretika na 12,5 %. Ženy majú podstatne nižší výskyt násilných trestných činov a útokov proti osobe, relatívne vyšší než u mužov je však podiel trestných činov proti majetku (najmä krádeže menších súm v obchodoch), podvodov a sexuálnych trestných činov.