Ako depresia môže pokriviť pohľad na svet?
Pojem depresia často laicky pokrýva niekoľko mierne odlišných stavov. To, čo majú spoločné, je, že menia pohľad na svet aj na seba. V depresii vidíte svoj stav a svoju budúcnosť výrazne negatívne, s obavami, cítite sa bezradne a pesimisticky. Rovnako tak hodnotíte aj svoje schopnosti riešiť často bežné problémy, nieto ešte tie, ktoré vám depresia podsúva – a to pocit, že hneď za rohom sa dejú veľmi dramatické udalosti, ktoré negatívne ovplyvnia váš život a životy vašich blízkych, a vy s tým nebudete môcť nič urobiť. Často sa za to navyše cítite zodpovední, čo vedie k pocitom viny, ktoré môžu byť mimoriadne ťaživé.
Takže to nie je len smútok?
S depresiou prežívate nielen smútok, ale nie ste schopní fungovať v bežnom živote, plniť si svoje úlohy, či už v rámci rodiny, práce, ale aj vo svojej komunite. Často ste unavení, vyčerpaní aj po činnostiach, ktoré ste dovtedy bez problémov zvládali. Strácate schopnosť podať výkon, mnohé veci odkladáte, lebo nemáte silu ich vykonať, často je to sprevádzané pocitmi viny a výčitkami, klesá vám sebavedomie, sebahodnotenie. Pokladáte sa za neschopného, okolie zaťažujúceho človeka, ktorý viac škodí, ako je na úžitok. Opúšťate činnosti, ktoré ste mali radi, prestávate cítiť radosť. Namiesto toho cítite prázdnotu a bolesť, bez nádeje na zlepšenie.
Ako dlho to môžeme takto sami zvládať?
Než sa depresívny stav prejaví, trvá dlho. Ľudia sa ho často snažia maskovať, doslova sa pretvarujú – nič mi nie je – čo je mimoriadne vyčerpávajúce. Prestane vám chutiť jesť, naruší sa vám spánok, čím sa pocity slabosti a vyčerpania len zvýrazňujú. Postupne nevládzete fungovať ani v jednoduchých úlohách a pri najťažších formách prestávate hovoriť, hýbať sa, prijímať jedlo aj tekutiny.
Je psychická bolesť silnejšia ako fyzická?
Miloš Kopecký raz povedal, že v porovnaní s rakovinou je depresia oveľa horšia. Mohol to porovnať, pretože trpel oboma ochoreniami. Utrpenie duše často prežívame výrazne horšie ako telesné utrpenie. Zrejme pre ten pocit bezmocnosti, bezradnosti, nedostatku sily a neschopnosti čokoľvek zmeniť. Ľudia s depresiou vytvárajú tlak sami na seba – všetky orgány mi fungujú, tak prečo som taký, aký som? Záver, ktorý si spravia, je v súlade s celkovým negatívnym prežívaním – nie som dobrý človek, inak by som sa predsa dokázal premôcť.
Čítajte viac Trápi ma tetánia, hyperventilácia alebo panická porucha? Poznajte, s čím bojujete
Treba začať liečbu čo najskôr?
Ak príznaky – smutná nálada, nechuť niečo robiť, pocity vyčerpania, neschopnosť tešiť sa, poruchy spánku – pretrvávajú viac ako dva týždne a máte pocit, že to ide skôr k horšiemu, a tento stav nie je nadviazaný na konkrétnu udalosť, ktorá by ho vysvetľovala, určite je vhodné konzultovať to. Aj praktickí lekári môžu nasadiť antidepresíva, nie je nutné ísť hneď za psychiatrom. V prvej línii môžu pacienta odporučiť k psychológovi.
Prečo má depresia nielen duševné, ale aj fyzické príznaky? Niekde som čítala, že je depresiu vidieť na CT, je to pravda?
Depresiu síce zatiaľ nemožno pomocou zobrazovacích metód odhaliť, určite nie v bežnej praxi, tam je rozhovor s pacientom stále najdôležitejší diagnostický nástroj, ale zmeny v oblasti mozgu, ale aj v hladinách určitých bielkovín, hormónov, napríklad kortizolu, sú merateľné. Depresia je nielen ochorením duše, ale celého tela. Často je spojená, okrem porúch spánku a jedla, aj s ťažkosťami s trávením a vyprázdňovaním, so zmenami napríklad imunitného systému. Ľudia s chronickou depresiou majú vyššie riziko niektorých iných telesných ochorení.
Funguje to i naopak – môžu ochorenia a fyzické stavy spôsobovať depresie?
Častou príčinou depresívneho prežívania sú aj telesné ochorenia. Úplne na prvé miesto by sa dali zaradiť hormonálne poruchy – depresie a úzkosti sú veľmi častým vedľajším príznakom napríklad zníženej funkcie štítnej žľazy. Menopauza môže u žien vyvolávať niekedy až veľmi závažné psychotické depresívne stavy. Depresiu môže spôsobovať liečba kortikoidmi napríklad pri imunologických ochoreniach, cievne príhody a infarkty myokardu. Celiakia, psoriáza, skleróza multiplex, rakovina, to všetko sú chronické ochorenia, ktoré sú spojené s veľkým utrpením alebo s ťažkou perspektívou. Fyzická a duševná stránka sú navzájom previazané.
Do akej miery môže depresia zhoršiť telesné ochorenie?
Depresia je zhoršujúci faktor čohokoľvek. V depresii strácate motiváciu a silu zúčastňovať sa na terapeutických postupoch, horšie znášate bolesť – napríklad pri chronických ortopedických ochoreniach sa nechcete zúčastňovať na rehabilitácii. Liečba depresie môže mať pozitívy efekt aj na účasť na liečbe a následne aj na výsledky liečby. Existujú štúdie, ktoré potvrdili, že ľudia po infarkte myokardu, ktorí mali depresívne príznaky a boli liečení antidepresívami alebo im bola poskytnutá psychoterapeutická podpora, mali dlhodobo lepšie kardiálne výsledky ako tí, ktorí depresiu neliečili.
Čítajte viac 6 základných pravidiel užívania liekov. Prečo si nerobiť domáce zásoby?
Prečo je niekedy také ťažké rozpoznať, že máme vážny psychický problém?
Keď vám krváca ruka, bolí vás koleno, je to objektívne prítomné zranenie, ale keď vám je psychicky zle, často to vyhodnotíte ako charakterovú slabosť, lebo veď vám predsa „nič nie je“. Ochorenie chápeme ako telesný fenomén a domnievame sa, že duševne sa musíme cítiť v pohode stále. Ak to tak nie je, myslíme si, že je to naša vnútorná chyba, a mali by sme sa trochu vzchopiť. To sú veľmi časté rady od okolia, trochu sa vzchop a pôjde to. V depresii sa snažíte vzchopiť, ale, samozrejme, vám to nejde, pretože bojujete proti ochoreniu, nad ktorým máte malú šancu vyhrať vlastnou vôľou. To vás, samozrejme, ubíja a prichádza negatívny pocit.
Depresia nemôže jednoducho prejsť?
Pocit, že to prejde, majú ľudia s miernym stupňom depresie. A ono to mnohokrát prejde, ale často nevieme odhadnúť, kedy sa to môže zhoršiť. Ani s boľavým bruchom nejdete hneď na urgent, ale počkáte, ako sa to vyvinie. Mnoho bolestí brucha sa vytratí v priebehu niekoľkých dní. Podľa veľkej štúdie profesora Heretika každý človek na Slovensku prežije aspoň jednu epizódu depresie v živote. Rozdiel je len v dĺžke jej trvania a v hĺbke. Takže očakávanie, že to nejako prekonáte, že máte len zlé obdobie, je vcelku oprávnené. Problém je, že ak sa to zhorší a prestanete fungovať, často nemáte kapacitu niekam ísť. Vzhľadom na nedostupnosť služieb – ak sa aj objednáte k psychiatrovi, čakáte dva-tri mesiace – vás tá depresia do istej miery prejde aj sama, alebo sa zhorší natoľko, že skončíte v nemocnici.
Takže rady, poď si zabehať alebo sa večer zresetovať v bare, nám asi nepomôžu?
Ísť si zabehať je celkom dobrá rada. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že pohyb pomáha a má významný potenciál zlepšiť úzkosť a depresívny stav, ale ak sa nachádzate už v stredne ťažkej depresii, nemáte energiu vstať a ísť si zabehať. Pitie alkoholu by som neodporúčal. Aktivity ako ísť do kina, do divadla, na predĺžený víkend, fungujú len pri ľahších formách depresie. V stredne ťažkých a ťažkých depresiách už nemajú šancu ani zásadný efekt.
Je pre odborníkov ťažké odlíšiť depresie a úzkosti alebo iné poruchy?
Ak máte čas sa s človekom porozprávať, tak ani nie. Niekedy sa depresia začne úzkosťou, dokážu spolu vytvoriť veľmi úspešnú dvojicu, ktorá vie zruinovať život. Ak máte depresívne príznaky, dajú sa zistiť, aj keď prezentuje len úzkostné problémy. Ale na to treba čas, pretože nie každý vie popísať to, čo zažíva.
Depresiu spoznáte už od dverí?
To je taká „kuknem a vidím“ diagnostika. Ale ak vidíte veľa takýchto ľudí, má to istú, nie veľkú validitu. Depresívny a úzkostný človek je často vystrašený, nervózny, nevie, čo sa s ním bude diať. Ospravedlňuje sa, sedí napäto, nevie, ako bude reagovať, najmä ak je prvý raz u psychiatra. Ak je depresia silnejšia, málo hovorí, sám nezačína, treba sa ho pýtať, odpovedá krátko, robí medzi slovami odmlky, je skleslý, má spustené ramená a smutnú tvár. Depresia aj úzkosť sa prejavia aj na fyzickom vzhľade človeka.
Čítajte viac Pochybujete o očkovaní? Tu je 5 hrozivých faktov o infekčných chorobách, ktoré vás možno prinútia zmeniť názor
Aké postupy sa pri liečbe depresie používajú?
Liečba depresie sa dá rozdeliť na farmakologickú – pomocou antidepresív a nefarmakologickú – sem patrí elektrokonvulzívna terapia, ľudovo povedané elektrošoky, ktoré sú život zachraňujúce v prípade ťažkých depresií, transkraniálna magnetická stimulácia a ďalšie biologické terapie – napríklad svetlom, ale aj psychoterapia, pohybové aktivity v rámci rekonvalescencie. Jedna z dôležitých vecí je aj sociálna terapia v komunite, ktorá na Slovensku zatiaľ nie je ukotvená a funguje len v rámci rodiny. Je veľmi dôležitá v stave, keď už začínate fungovať, ale ešte nemáte plnú výkonnosť. Rodina sa vás snaží zapájať vo zväčšujúcej sa miere, ale neočakáva, že hneď po návrate z nemocnice budete plne funkčný. Plná schopnosť zapojiť sa po ťažšej depresii do bežného života môže trvať nie týždne, ale i celé mesiace.
Existuje nejaká novinka v liečbe depresie?
Tou je esketamin, ktorý sa podáva v nazálnej forme. Je určený na liečbu reziduálnej formy depresie, ktorá nereaguje na všetky spomínané terapie. Je dostupný len vo vybraných ambulanciách a podáva sa pod dohľadom lekára. Pre jeho pomerne dobrý efekt ho od minulého roku už hradia aj poisťovne.
Keď poviete pacientovi, že bude brať antidepresíva, ako reaguje? Máme z liekov stále nejaké obavy? Je to preto, lebo sa liečba týka mozgu?
Určite, mozog vnímame ako niečo, čo nás definuje. Je to veľmi intímny zásah, predsa len bez nohy to budete stále vy, ale keď ovplyvníme mozog, ovplyvníme niečo, čo vnímame ako naše vnútorné ja a do toho sa ľudia boja ísť, lebo by sa mohli zmeniť. Keď si prečítajú na internete, že antidepresíva zmenia ich charakter, povahu, tak sú vystrašení. Sú to, samozrejme, bludy, ale pod vplyvom depresie a úzkostí máte tendenciu veriť skôr negatívnym informáciám.
Mozog vám ich ponúka ako pravdepodobnejší variant vašej budúcnosti. Ale tí, čo už prídu k psychiatrovi, očakávajú liečbu, často už vyskúšali všetky nefarmakologické postupy, chodili na psychoterapiu. Ak sa im vysvetlí, že to nie je doživotná liečba, ako lieky fungujú a že im pomôžu, aby sa opäť ujali kormidla svojho osudu, aby ich loď neriadila úzkosť a depresia a že k tomu, čo sa bude diať počas liečby, nebudú odsúdení na doživotie, väčšina reaguje pozitívne a sú prichystaní aj na negatívne vedľajšie účinky. Len veľmi málo z nich kategoricky povie – je mi zle, ale nebudem užívať nič! Občas sa aj takí nájdu, a ak ich stav nie je vážny natoľko, aby ohrozoval ich život, majú právo rozhodovať sami o sebe.
Slováci považujú duševné choroby za slabosť. Za duševné ochorenie sa hanbia. Ako si to vysvetľujete?
Slovensko je relatívne vidiecka oblasť a mnohé názory sa tu tradujú. Kedysi sa k psychiarovi išlo len s veľmi vážnymi stavmi a „bežné“ depresie a úzkosti sa zapíjali v miestnej krčme. Keď človek ide k psychiatrovi, musí byť predsa blázon. U nás nikto v rodine k psychiatrovi nikdy nechodil, takú hanbu nám nespravíš! Ľudia majú pocit, že riešenie úzkosti a depresie s odborníkom ich posunie do kategórie ťažkých duševných porúch. Dostanú nálepku: liečil som sa u psychiatra. Radšej navštevujú psychiatra v inom meste, aby sa vyhli tomu, že ich niekto v ambulancii spozná. Samozrejme, je rozdiel byť s duševnými ťažkosťami na dedine a vo veľkom meste. Ale chodia k nám aj mladí šikovní ľudia a pýtajú sa, kto uvidí lekársku správu, keď sa to pošle do e-zdravia, a či sa to dozvie zamestnávateľ.