- Pokožka sa každý mesiac obnovuje tým, že sa odlupuje jej vrchná vrstva. Denne je to 6 až 14 gramov. Za celý život človeka je to približne 380 kilogramov.
- Starnutie pokožky je prirodzený a nezvratný proces spôsobený hromadením bunkového poškodenia v priebehu času. Existujú dva typy starnutia – chronologické a biologické. V chronologickom zmysle sme takí starí, ako je náš vek. Biologické starnutie zas závisí od nášho organizmu, rozhodujúce je to, či naše telo alebo pokožka zodpovedá nášmu veku. Najdôležitejších 5 príznakov starnutia pokožky: strata pevnosti, nerovnomerný tón pleti, jemné linky a vrásky, mdlá a unavene vyzerajúca pleť, suchosť pokožky. Starnutiu nemôžeme zabrániť, ale dôslednou starostlivosťou o pokožku zvonka (vhodná kozmetika) a zvnútra (výživa a doplnky výživy a nefajčenie!) vieme tento proces spomaliť.
- Molekulárna príčina starnutia sa ukrýva v dĺžke štruktúry nazývanej telomér. Teloméry sú konce našich chromozómov, ktor majú dôležitú úlohu pri udržiavaní a ochrane funkcie našich kožných buniek. Rýchlosť skracovania telomérov závisí od vonkajšieho prostredia, ale aj od toho, aké gény sme zdedili. Ak máte priaznivé kópie tzv. TERC génu, budete pomalšie biologicky starnúť. Zistiť sa to dá jedine DNA analýzou, ktorú ponúkajú niektoré firmy. Dobrá správa je však tá, že tento priaznivý genetický profil má 53 percent ľudí, takže šanca je 1:1.
- Na správnu funkciu kože potrebuje naša koža určité biologicky aktívne látky, ktoré sú vnútorné, vytvárajú sa v tele alebo priamo v koži z medziproduktov pri látkovej premene. Sú to vitamín D3, vitamín A, hormóny, prostaglandíny a iné. U mladého človeka je obyčajne rovnováha medzi tvorbou a spotrebou týchto biologicky aktívnych látok. Starnutím a rôznymi nepriaznivými vplyvmi sa produkcia spomaľuje a koža pociťuje ich nedostatok.
- Vonkajšie biologicky aktívne látky si telo človeka nevie vytvoriť, ale na správnu funkciu kože ich potrebuje. Sú teda esenciálne. Nevyhnutný je ich prísun zvonka. Sú to vitamín C betakarotén, vitamín E, určité aminokyseliny a mastné kyseliny, minerálne látky a stopové prvky. Ideálne je prijímať ich vo forme pestrej a vyváženej stravy. K ich nedostatku dochádza aj pod vplyvom diét, nesprávnym životným štýlom a znečisteným životným prostredím. Navyše, koža je posledný orgán, ktorý dostane potrebné látky prijaté vo výžive. Ich zhodnocovanie sa zhoršuje aj pod vplyvom starnutia. Tieto a ďalšie faktory spôsobujú, že vo veku nad 30 rokov koži začínajú chýbať látky potrebné na jej plnohodnotné fungovanie.
- Čo je to biologicky aktívna látka v kozmetike? Napriek všeobecnej obľube a masívnej reklame dodnes nejestvuje záväzná definícia tohto termínu na kozmetické aplikácie. Chaos spôsobil kontroverzný americký dermatológ Albert Kligman, ktorý pracoval na pomedzí kozmetiky a medicíny (ale aj na pomedzí lekárskej etiky a komercie). Koncom 70. rokov 20. storočia zaviedol hybridný termín „kozmeceutiká“, čo by mala byť „kozmetika s farmaceutickými účinkami“. Tento termín v USA, ale ani v EÚ nemá legislatívne opodstatnenie a práve pre určitý obsah biologicky aktívnych látok sú v USA niektoré skupiny výrobkov (napr. aj zubné pasty s inými, ako len čistiacimi účinkami, antiperspiranty či „opaľovacia kozmetika“) posudzované ako voľnopredajné lieky.
- V súčasnosti sa objavuje pojem „personalizovaná kozmetika“. Znamená to, že v rámci niekoľkofázovej starostlivosti s postupnosťou krokov v rámci tzv. rituálu ako čistenie, použitie séra, očného, denného či nočného krému si užívateľka vyberá z rôznych druhov produktov, ktoré bude medzi sebou kombinovať. Znamená to, že si nevyberie výrobky vo forme jednej sady určenej na citlivú, suchú, aknóznu, mastnú či zrelú pleť, ale kombinuje ich z rôznych skupín výrobkov. „Možno si teda vybrať sérum, ktoré je omladzujúce, vyhladzujúce, spevňujúce či rozjasnujúce, k tomu očný krém, ktorý je vyhladzujúci, spevňujúci alebo rozjasňujúci, denný krém ľahký alebo hutný s SPF aj bez neho, nočný tiež ľahký alebo hutný a podobne,“ vysvetľuje Lucia Šenková zo švédskej kozmetickej firmy. "Produkty pre starostlivosť o pleť vyberáme podľa nášho typu pleti tak, aby riešili jej stav. Produkty radu personalizovanej kozmetiky je možné rôzne kombinovať. V prípade zmeny potreby teda stačí vymeniť napríklad textúru krému alebo sérum,‘‘ odporúča dermatologička MUDr. Jana Housková z Prahy. Dermatologička odporúča krémy s hutnejšou štruktúrou pre suchú pleť a často tiež pre starnúcu pleť. Naopak ľahšie fluidné krémy s menším obsahom okluzívnych látok budú vyhovovať mastnejšej pleti. Možno sa riadiť aj tým, že ráno volíme ľahšie textúry a na noc hutnejšie a výživnejšie. Výber textúry hydratačného krému sa môže líšiť aj v priebehu roka (v zimných mesiacoch hutnejšie chrániace pred nepriaznivým počasím).
Foto: ORIFLAME
- 60 % hmotnosti tela tvorí voda. Prvým kontaktom s prostredím je koža a práve ona nám vytvára bariéru pred nadmernou stratou vody. Pokožka stráca vodu neustále a za 24 hodín je to asi 80 až 180 ml na meter štvorcový, píše sa v odbornom časopise Derma revue. Hydratačným ošetrením by sa preto mala začať každá systematická cielená starostlivosť v salónoch a dobré hydratačné produkty by mali byť súčasťou domácej rutiny starostlivosti o kožu.
Denný alebo nočný krém? A musíme si vybrať?
Pri výbere krémov možno často využiť dve textúry – ľahšiu na deň a výživnejšiu na večernú starostlivosť. Chybu však neurobíme ani keď nám bude vyhovovať jeden krém s rovnakou textúrou na ráno aj večer. A nezabudnime: UV ochrana je variant na deň. V nočnej starostlivosti je zbytočnou záťažou. Preto krémy s obsahom UV ochrany používame iba v dennej starostlivosti a nikdy nie na noc!