Vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva v Dôvere ste 11 rokov 8 mesiacov. Máte možnosť bilancovať ako šéf najúspešnejšej súkromnej zdravotnej poisťovne. Ako sa celý segment vyvíjal počas vášho pôsobenia vo funkcii?
Bolo to 11 divokých rokov. Nestabilita je jeden dôvod, prečo slovenské zdravotníctvo nefunguje úplne dobre. Zdravotníctvo potrebuje jasnú víziu, ktorá sa nemení s každým ministrom s priemernou životnosťou menej ako dva roky. V zdravotníctve musíme vidieť 10–15 rokov dopredu. Budem úprimný, okrem toho, že sa podarilo zvýšiť platy lekárom, aj to nie úplne systémovo, sa v zdravotníctve toho veľa nespravilo.
Dalo by sa urobiť viac?
Som presvedčený, že áno. Politici môžu povedať, že budeme mať nízkorozpočtové zdravotníctvo, ale nemôžu klamať ľuďom, že potom bude všetko zadarmo, dostupné, načas a kvalitné. Alebo budeme do zdravotníctva investovať viac. Nedáme doň šesť percent HDP, ale 8–9 percent HDP. Dnes doň dávame málo peňazí, máme nízku kvalitu.
Čo by vnieslo tú predvídateľnosť do toho prostredia?
Poviem to na príklade financovania. Dnes nevieme, koľko peňazí do zdravotníctva príde v tomto roku. V zdravotníctve, kde treba plánovať dva-tri roky dopredu. Radi by sme vedeli, aká bude sadzba za poistenca štátu v roku 2024, 2025, 2026. Zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, čiže aj s lekármi, robíme na rok alebo kratšie. To je úplný nezmysel. Vo vyspelých krajinách je bežné, že sa robia kontrakty na tri, päť a viac rokov.
Je to spôsobené nekoncepčnosťou? Alebo len tým, že v sektore je málo peňazí?
Je to v prvom rade peniazmi. Pred piatimi až siedmimi rokmi štát napríklad platil na poistenca štátu, čo je viac ako polovica našej populácie, toľko ako Česká republika. Teraz zaostávame v eurách zhruba 2,2 miliardy v prepočte na počet obyvateľov. Česi budú na budúci rok niekde na 86 eurách, Slováci dávajú na poistenca štátu necelých 60 eur. Treba si uvedomiť, že lieky, diagnostiku, prístroje, špeciálny zdravotnícky materiál, pomôcky nakupujeme v rovnakej cene ako Nemci, ktorí dávajú štyrikrát viac, alebo ako Švajčiari, ktorí dávajú 6-krát viac. Potom ostáva veľmi málo peňazí na rozvoj.
Niektorí politici hovoria, že viac poisťovní na trhu je zbytočne veľa. Aký je váš názor?
Vízia jednej zdravotnej poisťovne je legitímna. V severských krajinách to celkom funguje. Som presvedčený, že pre Slovensko je jednoznačne lepšie, keď tu máme súťaž v prípade zdravotných poisťovní. Prieskumy ukazujú, že ľudia si chcú vybrať, odmietajú monopol. Rovnako ako nechcú mať len jednu banku, jedného telekomunikačného operátora, jednu štátnu nemocnicu. Pozrime sa napríklad na online elektronické aplikácie. Tam vidieť krásne rozdiel, ktorý je v konkurenčnom prostredí poisťovní. Keby ľudia neboli spokojní so súkromnými zdravotnými poisťovňami, môžu kedykoľvek odísť a ostane iba jedna štátna. Deje sa opak. Len do Dôvery za posledné roky prišlo 300 000 nových klientov.
Je tu silne konkurenčný trh a ukazuje sa, že ľudia si ozaj chcú vyberať. Čím si myslíte, že ste ich oslovili za tých desať rokov?
Prvá vec je, že zdravotná poisťovňa sa vie o svojho klienta postarať. Klient potrebuje mať istotu, že zdravotná poisťovňa bude v dobrej kondícii, bude mať peniaze. Že keď náhodou ochorie, bude vedieť platiť za zdravotnú starostlivosť. Druhá vec sú, samozrejme, benefity. Aj tu sa menia potreby ľudí. Kým v minulosti najviac trápili Slovákov doplatky za lieky, neskôr doplatky u stomatológov, poisťovňa na to reagovala svojimi benefitmi. Dnes ľudia začínajú viac riešiť, ako zostať zdravý, ako byť kvalitne liečený. Covid zmenil vnímanie ľudí. Benefity smerujú napríklad k tomu, ako pre chronických pacientov zabezpečiť kvalitnú liečbu. V Dôvere máme napríklad program DôveraPomáha diabetikom.
Ľudia sú prekvapení, že niektoré lieky jednoducho nedostanú, že poisťovňa ich schvaľuje cez výnimky. Prečo?
Žiadna krajina na svete nedokáže dať ľuďom všetko. Niektoré lieky dnes stoja dva, tri, štyri a pol milióna eur a úspech je veľmi otázny. Okrem toho tu máme neštandardný mechanizmus, a to sú výnimky na úhradu liekov. Politici, ktorí by mali rozhodnúť, čo má byť hradené a čo nie, nechali akýsi hluchý priestor pre výnimky. Dnes v Dôvere schvaľujeme viac ako 85 percent žiadostí o lieky na výnimky. Koncepčné riešenie je povedať, čo má byť hradené, čo nie, prípadne so spoluúčasťou pacienta. Hovorím o takzvanom nároku pacienta.
Onedlho tu máme voľby a je tu situácia, keď si politici nejdú ďaleko po argument, že ste podnikateľský subjekt a ako súkromník tvoríte zisk. Je to vôbec etické, aby ste v zdravotníctve vytvárali zisk?
Nikto nechce chodiť do práce, aby na konci mesiaca dostal poďakovanie: Ďakujeme, že si si to odrobil, možno ti zaplatíme niečo, aby si mal na základné živobytie. Zisk v zdravotníctve je na Slovensku veľký mediálny démon, ale bez neho sa nedá fungovať, investovať. Minulý rok došlo k zmene legislatívy a zisk zdravotných poisťovní je výrazne obmedzený, de facto zakázaný. Zlepšilo sa tým niečo? Máme za sebou deväť mesiacov a nezmenilo sa nič. A je možné, že sa to ešte zhorší. Problémom Slovenska je však strata. Strata bráni firme, nemocnici, lekárovi investovať, vybaviť prostredie, mať dostatok technológie, mať zásoby, keď sa náhodou niečo stane. Politici by akútne mali riešiť stratu. Toto sa nepodarilo vyriešiť zatiaľ žiadnej vláde.
Máme tu napriek tomu niekoľko špičkových pracovísk a rovnako aj špičkových odborníkov. Do akej miery si myslíte, že vašou konkurenčnou výhodou pred ostatnými poisťovňami je nemocnica Bory?
Od začiatku bolo jednoznačné, že Nemocnica Bory zmení svojím spôsobom fungovanie zdravotníctva v Bratislave. Bory sú v prvom rade veľkým prínosom pre našich poistencov a pacientov v čase postcovidovom, keďže bolo veľa diagnostiky, zákrokov odkladaných, predĺžili sa čakacie lehoty aj na hospitalizácie. Priniesli nové kapacity a veľmi pomôžu napríklad v tom, aby slovenskí pacienti dostali zdravotnú starostlivosť. Som veľmi rád, že tu Bory sú. A Dôvera ich sprístupnila všetkým svojim poistencom – v rámci benefitu ich do nemocnice na plánovanú hospitalizáciu dovezieme a po nej zase odvezieme domov.
Čo by mal nový minister zdravotníctva urobiť pre lepší chod sektora?
Veľmi si prajem, aby mal nový minister zdravotníctva reálnu silu. Aby to nebol ‚otloukánek‘, ktorého odsúva od stola preč predseda vlády, ktorý ho nominoval. Zdravotníctvo by sa malo stať skutočnou, nielen deklarovanou, premiérskou témou. Nech to je osoba, ktorá má jasnú víziu. Svoj program nemôže začať tvoriť, keď sa stane ministrom zdravotníctva. Bude musieť zmeniť chaos, hektickosť, hurá systém, ktorý tu fungoval v posledných rokoch: raz doľava, raz doprava, potom na-späť dva kroky a vlastne nevieme, kde ideme. Potrebujeme, aby sa slovenský zdravotnícky systém približoval aspoň k Českej republike.