27-ročný cestovateľ si priniesol žltačku z Jordánska po týždňovom pobyte. Ani pri krátkych pobytoch v civilizovaných krajinách nepodceňujte riziko

Existujú aj ďalšie druhy hepatitíd, proti hepatitíde A a B však existuje očkovanie, na ktoré prispievajú zdravotné poisťovne, navyše ochrana by mala byť doživotná.

V odbornom časopise Očkování a cestovní medicína bol opísaný prípad 27-ročného cestovateľa, ktorý sa nakazil počas týždenného pobytu v Jordánsku. Bolo to ešte v roku 2018. Stravoval sa v reštauráciách aj pouličných stánkoch, pil balenú vodu, priznal jednorazovú konzumáciu vody z vodovodu. Prvé príznaky sa uňho objavili na 33. deň po návrate domov – únava, bolesti v oblasti bedier, neskôr celého tela vrátane hlavy, pocit diskomfortu v bruchu.

Liečil sa najprv paracetamolom a ibuprofénom, neskôr liekom na žalúdočnú kyselinu, ale na piaty deň ťažkostí si už všimol príliš tmavý moč a žlté očné bielka. Ožltnutie, tzv. ikterus, je príznakom predovšetkým hepatitídy typu A a pri iných druhoch hepatitíd sa vôbec nemusí vyskytnúť. To je dôležité vedieť. Je preto nesprávne nazývať všetky druhy hepatitídy žltačkou.

Hepatitída A je choroba „špinavých rúk“ a môže sa skončiť aj smrťou (v závislosti od komplikácií zdravotného stavu), svojho času na ňu zomrel 50-ročný Čech, ktorý sa nakazil v päťhviezdičkovom hoteli v Egypte – mesiac a päť dní po tom, čo sa vrátil z Hurghady. „Áčková hepatitída“ neprechádza do chronického štádia. Aj tento 27-ročný pacient bol po týždňovej hospitalizácii prepustený domov, kde sa doliečil, len musel až do normalizácie hodnôt pečeňových testov držať pečeňovú diétu.

Čítajte viac Ako sa dá pečeň vyšetriť u všeobecného lekára? Čo je možné odhaliť?

„Z uvedeného prípadu vyplývajú jasné poučenia pre lekárov aj cestovateľov. Nakaziť sa hepatitídou typu A môžeme aj pri krátkodobých pobytoch v krajinách, ktoré sú v očiach cestovateľov pomerne bezpečné a civilizované,“ píše MUDr. Jan Dvořák z Prahy. „Výnimkou nie sú importované nákazy z pobytov v letoviskách ako Egypt, Tunisko či Grécko. Hepatitída A je najinfekčnejšia pred koncom inkubačnej doby, čiže pred rozvojom príznakov.“

Cestovateľ sa tak vráti domov a nevedomky, keďže sa ešte cíti zdravý, nakazí rodinu, priateľov, spolupracovníkov. V lepšom prípade sa ocitnú „iba“ v karanténe.

Hepatitíde typu B hovoríme aj krvná alebo sérová žltačka. Prenáša sa totiž krvou a krvnými prípravkami, preto by sa mohlo zdať, že jej riziko je zanedbateľné. Opak je pravdou, lebo zdrojom infekcie nie je len pohlavný styk, ale aj tetovacie salóny, použitie cudzieho holiaceho strojčeka, návšteva zubného lekára či ošetrenie miestnym doktorom v krajine s nižším hygienickým štandardom. Navyše obdobie od nákazy po objavenie sa prvých príznakov môže niekedy trvať až pol roka a tento typ vírusového zápalu pečene môže viesť ku cirhóze a rakovine pečene.

Dôležité je vedieť že od roku 1998 je očkovanie proti hepatitíde typu B v povinnom očkovaní detí, takže generácia narodená po 1998 je proti „béčkovej žltačke“ zaočkovaná. Stačí dať sa doočkovať proti „áčkovej“. Starší nezaočkovaní ľudia potrebujú kombinovanú vakcínu proti hepatitíde A aj B (viď nižšie).

Čo je hepatitída a prečo je nebezpečná?

Hepatitída znamená zápal pečene. Následkom zápalu dochádza k poškodeniu, prípadne až k odumretiu buniek pečene. Pri úbytku 80 až 90 % normálnej funkčnej kapacity pečene dochádza k zlyhaniu pečene, k rozvratu rovnováhy vnútorného prostredia organizmu a následnej smrti.

Aké hepatitídy poznáme?

Vírusové hepatitídy spôsobujú: vírus hepatitídy A, B, C, D, E, ďalej vírus Herpes simplex, Varicella zoster vírus (pôvodca pásového oparu), cytomegalovírus (je nebezpečný pre osoby so zníženou imunitou), vírus Epstein-Barrovej (pôvodca infekčnej mononukleózy), enterovírusy, adenovírusy a ďalšie. Nealkoholová tuková hepatitída (zápal pečene) súvisí s celosvetovou epidémiou obezity a s jej metabolickými prejavmi. Alkoholová hepatitída zas s rôznym stupňom poškodenia pečene následkom pitia alkoholu. Hepatitída môže byť dokonca aj autoimunitná – – čiže zápal vyvolali protilátky proti vlastnému tkanivu.