V dnešnej uponáhľanej dobe má na bolesti chrbtice vplyv veľa rizikových faktorov, a to predovšetkým nedostatok pohybu, stres, nadváha, nadmerná fyzická záťaž či nedostatok spánku. U detí má na bolesti okrem vyššie uvedených faktorov veľký vplyv aj nosenie ťažkých batohov či dlhodobé držanie hlavy v predklone – nad zošitom, knihou, mobilom či tabletom. Medzi najčastejšie bolestivé stavy patria bolesti v krížovej oblasti, nasledujú bolesti krčnej a potom hrudnej oblasti.
V akútnom štádiu odporúčame pokojový režim, prípadne spevnenie postihnutej časti, terapiu teplom a liečbu liekmi len počas nevyhnutnej doby. Rehabilitácia sa začína vždy až po zmiernení akútnej bolesti a po vylúčení prípadných kontraindikácií.
Foto: WEBSTER
Diagnózu, cielenú rehabilitačnú, prípadne farmakologickú liečbu určíme na základe komplexného vyšetrenia a odberu anamnézy (rozhovoru s pacientom). Pýtame sa na charakter bolesti, čo predchádzalo jej vzniku aj v období pred niekoľkými dňami, na nezvyčajnú pohybovú aktivitu, nadmernú záťaz – či už spojenú s pohybom, alebo v pokojnom stave. Veľmi dôležité je pátrať aj po nerovnakej dĺžke dolných končatín, ktorá sa často odhalí až vo vyššom veku. Podľa potreby zvažujeme doplnenie zobrazovacieho vyšetrenia ako rtg, prípadne magnetickú rezonanciu.
Cieľom je naučiť pacientov cvičiť doma
Naším cieľom je nielen odstrániť bolesť a zlepšiť kvalitu života, ale predovšetkým naučiť pacientov individuálne cvičiť doma. Vždy im zdôrazňujeme to, že z dlhodobého pohľadu má význam len cielená pohybová aktivita, a to nielen vtedy, keď majú bolesti! Pri poctivom, pravidelnom, dennom a najmä správnom cvičení možno očakávať žiadaný efekt už po 6 až 8 týždňoch, niekde som dokonca čítal, že až približne po 100 dňoch. Fyzikálna terapia, elektroliečba, magnetoterapia, ultravuk, laseroterapia a podobne má len podpornú úlohu.
Najväčšiu skupinu pacientov u nás tvoria seniori, u ktorých bežne nachádzame degeneratívne zmeny v oblasti medzistavcových platničiek, kĺbov a podobne. Je dôležité si uvedomiť, že vo vekovej kategórii nad 70 rokov postihujú degeneratívne zmeny takmer 100 % populácie. Títo pacienti majú „nárok“ na bolesti a aj rehabilitácia má v prípade mnohých z nich limitované možnosti. Za úspešnú terapiu vo vyššom veku považujem to, ak bolesť znížime o 60 %. Naším cieľom nie je z nich vytrénovať atlétov, ale viesť ich k zmene životného štýlu s cieľom zlepšiť kvalitu života pri vykonávaní bežných denných aktivít. Odporúčame primeranú fyzickú aktivitu, denne chôdzu rýchlejším tempom, turistiku, plávanie či cvičenie vo vode, jazdu na bicykli na rovnom teréne. Vhodné je vylúčiť aktivity s rizikom pádov.
Druhá najpočetnejšia skupina sú mladí za počítačom
Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia v produktívnom veku a nezriedka už po 20. roku života, „obete“ sedavého životného štýlu. Nie nadarmo sa vraví, že sedenie je choroba, pretože dlhodobým sedením netrpí len chrbtica, ale aj cievny systém dolných končatín, váhonosné kĺby či vnútorné orgány, prípadne si dlhoročným sedením možno vypestovať hemoroidy. Zásluhu na výraznom náraste pacientov má v posledných rokoch tzv. „home office“. Namiesto 7 či 8 hodín sa pracuje 10 až 12 hodín, potom sa za počítačom vybavujú ešte súkromné záležitosti a napokon sa ľudia posadia pred televíziu a následne idú spať.
Hlavným cieľom je inštruktáž s dôrazom na dlhodobú, pravidelnú domácu liečebnú telesnú výchovu, výchova ku správnym pohybovým stereotypom. Voľbu metodiky liečebnej telesnej výchovy treba prenechať skúseným fyzioterapeutom. Zameriavajú sa na úpravu svalovej nerovováhy, korekciu držania tela, kondičné cvičenia, naťahovanie skrátených svalov, posilňovanie svalov trupu a predovšetkým hlbokého stabilizačného systému chrbtice.
Urobte na svojom pracovnom stole toto!
Kancelárskym pracovníkom odporúčam nepodceňovať úpravu svojho pracoviska:
- Monitor by mal byť od očí vzdialený na dĺžku ramena. Ak je obrazovka príliš blízko, držanie tela je kŕčovité, čím dochádza k napätiu v ramenách a krku. Výšku monitora treba umiestniť tak, aby pohľad padal v miernom uhle smerom nadol. Krk sa oslobodí a ani oči sa nebudú tak namáhať.
- Klávesnica a myš by mali byť umiestnené vedľa seba, aby boli lakte v jednej výške. Týmto spôsobom predídeme permanentnému jednostrannému zaťaženiu.
- Stoličky a sedáky. Prispôsobte stôl a stoličku výške tela. Len tak môžete pohodlne sedieť. Pomôžu ergonomické stoličky a sedáky. Pri sedení nakloňte panvu zľahka dopredu. Sedadlo by malo podopierať bedrá, ale nemalo by sa dotýkať spodnej časti kolien. Operadlo by malo byť v uhle asi desať stupňov. Dolná časť chrbta tak ostane v prirodzenej polohe, medzistavcovým platničkám a svalom sa uľaví.
- Pravidelná fyzická aktivita a správne držanie tela sú najlepšia prevencia. Stojte vzpriamene, držte ramená dozadu a zatiahnite brucho. Keď dlho sedíte, často vstávajte, naťahujte a uvoľňujte chrbát. Čo najčastejšie cvičte, vyhýbajte sa však rotačným pohybom. Osvojte si pohyb v kancelárii. Ak niečo potrebujete od kolegu, radšej za ním zájdite, nepíšte mu email. Veľmi dôležité je tiež veľa piť. Využite každú príležitosť pohnúť sa – znova sa postaviť, prejsť, zájsť do kuchynky, napustiť si vodu do fľaše, nepoužívajte výťah.
- Cvičte preto, aby to bolo cítiť, nie aby to bolo vidieť!
- Nadmerná fyzická záťaž. Zdvíhanie veľmi ťažkých bremien či opakované zohýbanie môžu vyvolať bolesť chrbta a svalové napätie. Väčšinou normálna svalová bolesť z fyzickej námaha prejde do 24 hodín. Ak bolesť pretrváva či v nasledujúcich dňoch ešte silnie, treba navštíviť odborníka.
- Ťažká kabelka. Dlhodobá nerovnováha vyvolaná nosením ťažkej kabelky prehodenej cez plece je najrozšírenejšou príčinou bolestí chrbtice u žien. Vyvolávať ju však môže aj veľmi tesná spodná bielizeň. To obmedzuje pohyblivosť chrbtice, čo spolu s tlakom, ktorý vyvoláva oblečenie, ovplyvňuje normálne fungovanie stabilizačných svalov, takže chrbtica je náchylnejšia na bolesť aj prípadné poranenie.
- Fajčenie zvyšuje riziko chronickej bolesti chrbtice. Nikotín obmedzuje zdravý prietok krvi v celom tele, a to platí tiež pre stavce a medzistavcové platničky, ktorých stav sa môže zhoršovať, a tým vyvolávať zápal a bolesť.
(Autor je lekár, odborník na fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu z Bratislavy.)