Alergie sú časovanou bombou

Podľa profesora Petra Pružinca sa predpokladá, že v roku 2020 bude alergická väčšina populácie. „Vyplýva to zo životného prostredia, z toho, čo si obliekame, čo jeme. Okolie mení aj našu genetickú výbavu. Z generácie na generáciu sa zvyšuje náchylnosť na alergiu, ktorá nie je zakódovaná v génoch.“ Kým totiž donedávna gény v našom tele dokázali s alergiou úspešne bojovať, dnes ju takmer bez boja prijímajú.

Navyše ju môže po prvý raz dostať človek v akomkoľvek veku a vyskytuje sa vo všetkých ročných obdobiach. Podľa doktorky Kláry Kossárovej sa rodí alergická generácia, pribúdajú totiž pacienti z nealergických ro­dín.

Dôvodom sú aj meniace sa klimatické podmienky. „Globálne otepľovanie zvyšuje extrémne výkyvy počasia. Rok 2010 bol najhorúcejší v dejinách meteorologických pozorovaní. Existuje predpoklad, že tento rok bude ešte teplejší,“ upozorňuje meteorológ Peter Jurčovič. „Navyše sa stierajú rozdiely medzi krajmi, a tak už neplatí, že sa pred peľmi dá ujsť napríklad do Tatier,“ vraví. To potvrdzuje aj doktorka Kossárová.

Keď rakúsky lekár Clemmens von Pirquet pred sto rokmi definoval alergiu ako negatívnu reakciu imunitného systému človeka, nemohol tušiť, na koľko látok budú dnešní ľudia alergickí. Prvé správy o alergiách však pochádzajú ešte zo starovekého Egypta.

Zjednotiteľ Horného a Dolného Egypta Meni údajne zomrel v roku 3100 pred Kristom na bodnutie osou a toto alergické dedičstvo zanechal aj svojim potomkom. Napríklad slávny kráľ Richard III. bol alergický na jahody. Otec medicíny Hippokrates využíval pri svojej práci termín asthma, ak jeho pacienti trpeli dýchavičnosťou.

Neprimeraná reakcia organizmu na zápal
Alergické ťažkosti sa podobajú na v podstate nevinné ochorenia, ako je prechladnutie, podráždená pokožka, žalúdočná nevoľnosť. Ak však pretrvávajú alebo sa objavujú v určitých situáciách, mali by ste zvažovať, či nie sú príznakom alergie. Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre alergológiu a klinickú imunológiu profesora Pružinca je podstatou alergie zápal.

„Imunitný systém reaguje na podnet zvonku, ktorým môže byť čokoľvek – peľové zrno, prachová častica, pleseň, roztoč alebo epitelium zvieraťa v byte. Alergik je človek, ktorého imunitný systém na takýto podnet reaguje prílišnou reakciou. Organizmus sa snaží zlikvidovať príčinu dráždenia bunkami imunitného systému a látkami, ktoré vylučujú. Tento proces sa nazýva zápal. Alergia je v postate zápalová reakcia organizmu.“

Vysoký nárast alergií sa často pripisuje aj takzvanej hygienickej teórii. Žijeme v prostredí, ktoré je až príliš hygienické a čisté. Proti závažným infekčným ochoreniam sme zaočkovaní, takže náš imunitný systém sa už s mnohými patogénnymi mikroorganizmami ani nestretáva. Na jednej strane je to dobré, na druhej však prílišná upätosť v oblasti čistoty môže byť na škodu. Chýbajúci kontakt s alergénmi totiž znižuje odolnosť organizmu. Aj preto majú menej alergií a celkovo sú zdravšie deti na vidieku, resp. na hospodárskych dvoroch.

Dôležitú úlohu však zohráva aj dedičnosť. Riziko prejavov alergie u dieťaťa, ktoré má zdravých rodičov, sa pohybuje medzi 5 až 15 percentami. Ak je jeden rodič alergik, riziko sa pohybuje od 20 do 40 %, ak sú však obaja rodičia alergici, toto riziko je 60– až 80-percentné.

Alergici si navyše musia zvyknúť, že ich ochorenie je celoživotné a už nejde len o sezónnu záležitosť. Alergénom sa nedá vyhnúť v lete, na dovolenke pri mori či v jeseni a v zimnom období. Alergikov ohrozujú pele stromov, tráv a burín, bodavý hmyz, plesne v ovzduší, solárne alergie i alergia na chlad. Alergológovia paradoxne zisťujú, že práve alergici a ľudia s dýchacími problémami, ktorí od pobytu v prímorských destináciách očakávajú úľavu, môžu trpieť pri mori nádchou spojenou so slzením a pálením očí.

Peľovej alergii sa však nedá celkom vyhnúť ani na dovolenke v horskom prostredí na Slovensku. V súčasnosti sa peľová sezóna na rôznych miestach Slovenska takmer prekrýva, takže alergik nemôže „utiecť pred svojím alergénom.“ Správanie sa rastlín závisí od dlhodobého vývoja počasia a globálnych vplyvov na podnebie.

„Zaznamenali sme, že ak v novembri nemrzlo, ľudia alergickí na ambróziu mali ťažkosti ešte v polovici decembra. Skracuje sa tak čas "peľového ticha“, ktorý máme vyhradený na testovanie pacientov," vysvetľuje Kossárová. Nárast dýchacích prejavov alergií ovplyvňuje aj zvýšený výskyt prízemného ozónu pochádzajúceho zo znečistenia ovzdušia.

Samoliečba sa nevypláca
Prejavy ochorenia zvyčajne spočiatku podceňujú nielen pacienti, ale aj lekári. Pacient by sa nemal rozhodovať pre samoliečbu v prípadoch, keď sa príznaky opakujú a pretrvávajú dlhšie. „Voľne predajné antihistaminiká nepríjemné príznaky zmiernia či odstránia, ale pacient by mal absolvovať vyšetrenie u alergológa,“ vraví doktorka Kossárová.

„Medzi hlavné zásady liečby alergickej nádchy patrí vyhýbanie sa alergénom, na ktoré je človek citlivý, a všeobecne zdravý životný štýl s dostatkom pohybu.“
Pri farmakologickej liečbe je nevyhnutné riadiť sa radami lekára, ktorý môže dlhodobú liečbu nastaviť tak, aby sa prípadné alergické reakcie neprejavovali, alebo ak, tak len mierne.

Pacient, ktorý má diagnostikovanú alergickú nádchu a je v starostlivosti odborného lekára, najčastejšie užíva niektorú z možností liečby na zvládanie všetkých príznakov alergickej nádchy – perorálne tablety, kvapky alebo sprej do nosa a kvapky do očí alebo ich kombináciu. Základnými možnosťami farmakologickej liečby sú antihistaminiká a kortikosteroidy.