Je autorkou publikácie Nikotínová závislosť a jej liečba, zúčastnila sa na študijných pobytoch v zdravotníckych zariadeniach v americkom Clevelande či Atlante, kde aj v praxi videla liečbu fajčenia založenú na vedeckých dôkazoch. Bola národnou delegátkou WHO pre Smoke free Europe (Európa bez fajčenia), predsedníčkou medziodborového Koordinačného výboru na kontrolu tabaku v SR atď. Dnes je členkou Národnej koalície pre kontrolu tabaku v SR. Pracuje na pľúcnej klinike Martinskej fakultnej nemocnice.
Problematike odvykania od fajčenia sa venujete dlho. Čo vás motivuje?
Na pľúcnom oddelení sa denne stretávam s pacientmi s pľúcnou rakovinou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), ochoreniami, ktoré spôsobuje najmä fajčenie. Žiaľ, mnohí prichádzajú až v pokročilých štádiách. Verte mi, že v prípade oboch ochorení pacienti trpia a ak pomoc vyhľadajú neskoro, už nemajú dobrú prognózu, hoci dnes máme moderné lieky a vieme im skvalitniť a predĺžiť život. Aj minulý týždeň sme mali pacientku s CHOCHP, ktorá nám povedala, že vie, že si chorobu spôsobila sama a ďakuje nám, že ju liečime.
Prečo väčšina chorých prichádza za lekárom neskoro?
Fajčiar má pri chronickom vystavovaní sa tabakovému dymu typický ranný kašeľ, pretože sa mu v noci v prieduškách nazbieralo množstvo hlienu. Takisto už má poruchu riasinkovej výstelky dýchacích ciest, ktorá ho nestačí odstraňovať. Kašeľ teda slúži ako obranný prostriedok, ktorý pomáha urobiť ,,toaletu priedušiek". Ráno si fajčiar zapáli cigaretu, aby mu podráždila dýchacie cesty, odkašle si a hneď sa mu lepšie dýcha. Myslí si, že to tak musí byť, s kašľom nejde ku lekárovi. Rakovina pľúc však môže dlho prebiehať bez príznakov, pľúca totiž nebolia.
V súvislosti s fajčením sa hovorí najmä o rakovine a chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Málo sa však medzi laikmi vie o iných diagnózach, ktoré s fajčením priamo súvisia.
Fajčenie je zodpovedné napríklad za 20–25 percent chronických srdcovo-cievnych ochorení, najmä za ischemickú chorobu srdca, infarkt, náhlu cievnu mozgovú príhodu… Je rizikovým faktorom aj pre mnohé iné zhubné nádory – hrtana, hltana, močového mechúra a iné. Aj u astmatikov a alergikov cigaretový dym zhoršuje zápal a podráždenie dýchacích ciest.
Kedy sa fajčenie stáva závislosťou?
Okolo 80–85 percent fajčiarov je závislých, 15–20 percent nie. Žiaľ, v prípade veľkej väčšiny to nie je len smradľavý zlozvyk, ale závislosť, diagnóza F17. Fajčenie sa začína ako psychická závislosť a obyčajne do dvoch-troch rokov sa vyvíja závislosť fyzická od nikotínu. Najnovšie sa objavujú názory, že nielen nikotín, ale jeho zmes s inými látkami v cigaretovom dyme sú zodpovedné za závislosť, ktorá sa prirovnáva k závislosti od heroínu. Len s inými dôsledkami.
Preto je také ťažké odnaučiť sa fajčiť?
Presne tak. Nikotín sa viaže na špeciálne receptory v centrálnej nervovej sústave, kde podporuje vyplavovanie prenášačov vzruchov, najmä dopamínu. Práve dopamínu sa pripisuje zodpovednosť za určitý pocit odmeny, slasti fajčiara po vyfajčení cigarety. Je to mechanizmus, ktorý slúži na upevnenie návyku fajčiť. Každý fajčiar vám povie, že po vyfajčení cigarety sa cíti lepšie. Pri fajčení sa okrem iných zvyšuje aj tvorba a uvoľňovanie endorfínov známych ako hormóny šťastia. Niektorí autori konštatujú, že to je pravdepodobne moment, keď sa z konzumenta nikotínu stáva človek závislý od fajčenia.
Mnohí fajčiari sa domnievajú, že menším zlom sú light cigarety či elektronická cigareta. Čo si o tom myslíte vy?
Ak dlhodobo závislý fajčiar prejde na ,,lightky", fajčí buď viac cigariet za deň, alebo hlbšie inhaluje, aby si zabezpečil stabilnú hladinu nikotínu v krvi a nemal abstinenčné príznaky. A tak zmeneným spôsobom fajčenia dostane do pľúc viac iných škodlivých látok, napr. karcinogénov. Najnovšie práce týkajúce sa elektronickej cigarety upozorňujú na jej nebezpečenstvo, pretože aj pri jej fajčení sa do tela dostávajú škodlivé substancie. Praktické skúsenosti s elektronickou cigaretou nemám a ani ju neodporúčam. Zdravá cigareta je žiadna cigareta.
Čím má fajčiar začať, ak chce s fajčením skoncovať? Povedať to okoliu? Požiadať o pomoc rodinu? Vyhodiť všetky popolníky?
Áno a ešte viac. Musí mať silnú motiváciu, rátať s tým, že to nebude ľahká cesta a byť pripravený na spoluprácu s tými, ktorí ho budú podporovať. Mal by si uvedomiť, že už iste v živote prekonal ťažšie situácie a taká malá vec ako cigareta by nad ním nemala víťaziť. Ak už za sebou má neúspešné pokusy a skúsenosti, mal by sa z nich poučiť. Priateľom, rodine, spolupracovníkom treba oznámiť, že sa rozhodol prestať fajčiť a požiadať ich, aby ho neponúkali cigaretou. Mal by zmeniť životný štýl smerom ku zdravšiemu, a to je obyčajne to najťažšie.
Niektorí fajčiari si myslia, že ak prudko prestanú fajčiť, ich telo zareaguje šokom. Je to pravda?
Šokom nie, ale abstinenčnými príznakmi, ktoré sa objavia už do dvoch hodín po poslednej cigarete. Najhoršie abstinenčné príznaky trvajú tri týždne až tri mesiace, lenže túžba po cigarete môže pretrvávať aj niekoľko rokov. Fajčiara treba informovať o možných abstinenčných príznakoch po prerušení fajčenia tabaku. Inak sa môže zľaknúť, ale aj stratiť dôveru v odvykaciu liečbu, pretože každý mu dosiaľ hovoril len o ziskoch, ktoré nefajčenie prináša.
Vy ste niekedy v živote fajčili?
Skúsila som to, keď som začala pracovať ako lekárka. Ale boli to len 1–2 cigarety pri oslavách alebo návštevách priateľov, ktorí fajčili. Nechutilo mi to, a tak som po krátkom čase – najmä, keď som videla, čo to s fajčiarom dokáže urobiť – prestala. Iróniou je, že tabakový priemysel využíva imidž zdravia na to, aby predával smrť. Zatiaľ kým my zdravotníci musíme používať obraz smrti a ochorení na to, aby sme predávali zdravie.
