Často sa používajú ako čistiace prostriedky, jed na hmyz, rozpúšťadlá, raketové palivo, v naftalínových guľôčkach proti moliam, sú súčasťou autobatérií, výfukových plynov, dokonca sa pomocou nich uchovávajú časti tiel mŕtvych na patológii.
Nikotín: bezfarebná, olejovitá látka, ktorá tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu. Patrí medzi prudké rastlinné jedy, v mozgu sa viaže na špecializované receptory. Narušuje funkciu vegetatívnych nervov (ich činnosť prebieha bez vôle a vedomia človeka) a môže vyvolať ochrnutie, dokonca smrť následkom obrny dýchacieho centra. Nikotín pôsobí v stresových situáciách upokojujúco a, naopak, v pokoji povzbudzujúco. Okrem účinku na mozog zvyšuje srdcový tep, krvný tlak, dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov je zodpovedný za nevoľnosť a vracanie. Priemerná cigareta obsahuje 8–9 mg nikotínu. Je to návyková látka, ktorá spôsobuje, že odvykanie od fajčenia je veľmi náročné.
Oxid uhoľnatý (CO): bezfarebný nedráždivý plyn, ktorý nevonia ani nesmrdí a vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera. Plynná fáza cigaretového dymu obsahuje 1–5 percent CO v závislosti od teploty spaľovania, prístupu kyslíka, hustoty tabakovej náplne. Množstvo CO stúpa, keď cigareta dohorieva. Oxid uhoľnatý je krvný jed, ktorý má schopnosť zamedziť prenášaniu kyslíka z pľúc do jednotlivých orgánov a tkanív tým, že sa dokáže omnoho lepšie a ľahšie naviazať na krvné farbivo hemoglobín ako kyslík. Vo vyšších koncentráciách spôsobuje smrť udusením.
Decht: čierna lepkavá hmota, ktorá obsahuje množstvo rozličných jedov vrátane štyroch desiatok látok spôsobujúcich rakovinu. Zanecháva žlté škvrny na prstoch fajčiara a na zuboch vrátane stropov miestností, v ktorých sa veľa fajčí. Priemerný obsah dechtu v cigaretách, ktoré sa produkujú v rozvinutých krajinách, sa v posledných rokoch podarilo aspoň o niečo znížiť.
Arzén: zdrojom arzénu sú postreky tabakových listov (pesticídy). V minulosti bol jedom stredovekých travičov. Pre svoju jedovatosť sú zlúčeniny arzénu vhodné na ničenie škodcov.
Kyanovodík: prudko jedovatá kvapalina, ktorá páchne po horkých mandliach, už pri teplote 26 stupňov Celzia sa mení na plyn. Používal sa počas 2. svetovej vojny v plynových komorách koncentračných táborov, v USA sa s jeho pomocou vykonávali v niektorých štátoch tresty smrti.
Toluén: priezračná, bezfarebná, ľahko prchavá kvapalina, horľavina. Často sa zneužíva na fetovanie s cieľom vyvolať eufóriu. Je to priemyselné rozpúšťadlo, možno ho nájsť napríklad v riedidlách farieb. Rozleptáva sliznicu nosohltana.
Acetón: bezfarebná kvapalina charakteristickej vône. Môže ohroziť zdravie vo forme pár aj pri priamom styku s pokožkou. Pary majú v závislosti od koncentrácie narkotický účinok, dráždia sliznice a spojivky. Používa sa ako riedidlo, je to horľavina.
Kadmium: sa považuje za súčasť znečistenia batérií. Na dnešných moderných batériách je značka ,,bez obsahu kadmia". Patrí totiž medzi toxické prvky, počas života sa hromadí najmä v pečeni a v obličkách.
Naftalín: najznámejšie použitie je ako hlavná prísada v naftalínových guľôčkach proti moliam. Naftalínové výpary totiž zabíjajú larvy molí, ktoré ničia oblečenie. V minulosti sa podával tiež dobytku, aby zahubil rôzne parazitujúce červy. Inak je to horľavá, toxická látka so slabo narkotickým účinkom.
Formaldehyd: jestvuje ako plyn, ale aj vo vodnom roztoku, v pľúcach sa ľahko vstrebáva. Je to látka známa tým, že sa v nej uchovávajú telá alebo časti tiel mŕtvych, pretože ich dokáže na dlhý čas zakonzervovať.
Amoniak (čpavok): bezfarebný plyn prenikavého zápachu, škodlivá látka a žieravina. Používa sa napríklad do čistiacich prostriedkov v toaletách. Jeho vdychovanie spôsobuje zápaly dýchacích orgánov, kašeľ až opuch pľúc. Vysoké koncentrácie vedú k zástave dychu. Je dobre rozpustný vo vode, roztoky čpavku vyvolávajú pri styku s kožou popáleniny.
Metanol: Bezfarebná, podobne ako alkohol zapáchajúca kvapalina. Je tekutý, horľavý a veľmi jedovatý. Egypťania ho používali na balzamovanie múmií. Je napríklad súčasťou raketového paliva.
Dym z cigarety
Hlavný prúd dymu: aktívne vdychovaný fajčiarom do dýchacích ciest a pľúc. Tento dym prechádza cez cigaretový filter, ktorého cieľom je zachytávať decht. Bohužiaľ, najúčinnejším filtrom na konci každej cigarety sú vlastné pľúca fajčiara.
Vedľajší prúd dymu: unikajúci z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi. Niektoré látky sú v tomto vedľajšom prúde dymu vo vyšších koncentráciách. Aj preto je také nebezpečné pasívne fajčenie (nefajčiar, ktorý vdychuje dym z horiacej cigarety v miestnosti).
