Aká je optimálna srdcová frekvencia u zdravého človeka? Má na srdcový rytmus vplyv aj vek či pohlavie?
Optimálna srdcová frekvencia sa pohybuje medzi 60 – 80 údermi za minútu. Nedá sa to však takto jednoducho zadefinovať pre celú populáciu. Napríklad pre mladých, fyzicky veľmi zdatných jedincov je normálna aj frekvencia 40 – 45 úderov za minútu, zatiaľ čo pre starších pacientov je takáto frekvencia srdca nedostatočná. Je normálne, ak srdcová frekvencia v nočných hodinách klesá aj na 40 úderov za minútu, počas fyzickej aktivity alebo v stresových situáciách stúpa nad 100 úderov za minútu. Frekvencia srdca teda závisí od činnosti a stavu, v ktorom sa človek nachádza. Ak nezodpovedá danej činnosti, ktorú vykonávame, môže ísť o chorobnú zmenu v zmysle pomalej alebo rýchlej frekvencie.
Srdce môže biť ako splašené, ale aj lenivo a pomaly. Ako rozdeľujeme poruchy srdcového rytmu?
Delíme ich z viacerých hľadísk. Z pohľadu frekvencie na bradykardie (charakterizuje ich pomalá frekvencia srdca) a tachykardie (rýchla frekvencia srdca). Z pohľadu miesta vzniku tachykardie delíme na predsieňové a komorové. Fibrilácia predsiení je najčastejšie sa vyskytujúca porucha rytmu. Ide o predsieňovú poruchu rytmu, pri ktorej predsiene nepravidelne a veľmi rýchlo kmitajú. Nie vždy však musí mať pacient zároveň aj vysokú pulzovú frekvenciu. Bezprostredne neohrozuje pacienta na živote, ale z dlhodobého hľadiska zvyšuje chorobnosť aj úmrtnosť.
Ktorá zo spomínaných arytmií je pre človeka najnebezpečnejšia?
Platí, že komorové poruchy rytmu sú vždy závažnejšie ako predsieňové poruchy a môžu bezprostredne viesť k úmrtiu. No aj niektoré predsieňové poruchy rytmu môžu za istých okolností ohroziť pacientov život.
Existujú diagnostické metódy, ktoré dokážu spoľahlivo odlíšiť, o aký typ arytmie ide?
Z viacerých diagnostických metód je základnou obyčajné EKG. Nasleduje tzv. holterovské vyšetrenie – ide o monitorovanie EKG v domácich podmienkach, ktoré môže trvať 24 hodín, ale aj niekoľko dní. Ďalšou z možností je zaviesť priamo do tela pacienta (podkožne v oblasti hrudnej kosti) malý monitorovací systém, ktorý 24 hodín monitoruje EKG po dobu niekoľkých rokov. V prípade, že sa poruchy rytmu nezachytia a klinický obraz svedčí o poruche rytmu, môžeme pacienta vyšetriť pomocou katétrov, ktoré sa zavádzajú priamo do srdca cez veľké cievy.
Môže mať jeden človek viacero typov arytmie?
Odpoveď znie áno, pretože mechanizmus vzniku arytmií je odlišný. Stáva sa tiež, že jeden typ arytmie spontánne prejde do inej arytmie, najčastejšie do fibrilácie predsiení.
Fibriláciou predsiení v SR trpí približne 60-tisíc ľudí. Prečo pribúda počet chorých?
Príčin je viacero. Prvou je fakt, že naša populácia starne a výskyt fibrilácie predsiení s vekom stúpa. Na skutočnosti, že naša populácia starne, má podiel aj fakt, že ľudí s ischemickou chorobou srdca, po akútnom infarkte myokardu, s chlopňovými chybami, s vysokým krvným tlakom, ale aj inými nielen kardiovaskulárnymi chorobami liečime lepšie, preto sa dožívajú vyššieho veku. Mnohé srdcovo-cievne ochorenia dokážeme vyliečiť alebo úspešne liečiť, ale istý chorobný proces v srdcovom svale ostáva a môže sa to prejaviť práve fibriláciou predsiení. Nezanedbateľnou príčinou je však aj súčasný životný štýl, predovšetkým nesprávne stravovacie návyky, ktoré vedú k nadváhe až k obezite a súčasne chýba dostatok pohybovej aktivity.
Aktuálne údaje z viacerých štúdií sú alarmujúce. Ukázali, že predsieňové fibrilácie sa posúvajú do nižších dekád života. Je na vine náš životný štýl, životné prostredie, obezita alebo všetky vplyvy dohromady?
Faktory ovplyvňujúce vznik fibrilácie predsiení môžeme rozdeliť na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. K neovplyvniteľným patrí vek (výskyt stúpa s vekom), pohlavie (muži sú viac ohrození) a genetická výbava. Ovplyvniteľné faktory môžeme meniť. Veľmi dôležitá je dostatočná liečba kardiovaskulárnych ochorení. Napríklad, ak má pacient vysoký krvný tlak a nelieči sa, tento chorobný proces môže viesť ku vzniku fibrilácie predsiení. Vysoký tlak v ľavej komore totiž znamená záťaž pre ľavú predsieň, a to je spúšťací mechanizmus fibrilácie predsiení. K významným ovplyvniteľným rizikovým faktorom patrí aj obezita a nedostatočná pohybová aktivita. Mnohé štúdie sledujúce desaťtisíce pacientov dokázali, že zníženie hmotnosti a udržanie takejto redukovanej váhy spoločne s pohybovou aktivitou viedli u pacientov so záchvatmi fibrilácie predsiení až v 50 percentách k zníženiu výskytu týchto záchvatov.
Súvislosť medzi obezitou a vznikom fibrilácie predsiení jednoznačne dokázali výsledky výskumu viacerých štúdií. Stúpa však aj počet obéznych detí. Môžu mať aj ony fibriláciu predsiení?
Výskyt fibrilácie predsiení v detskom veku je nízky, skôr súvisí s vrodenými srdcovými chybami. V období dospievania môže vzniknúť fibrilácia predsiení – napríklad po nárazovom požití veľkého množstva alkoholu.
Obezita a nadváha majú veľký vplyv na pohybový aparát. Kilogramy navyše sťažujú pohyb, spôsobujú zvýšené opotrebovanie kĺbov. Nepochybne sa musí väčšmi namáhať aj srdce.
Pochopiteľne, veď srdce musí prečerpať krv do podstatne väčšieho distribučného priestoru. Obezita vo všeobecnosti neprospieva organizmu, predstavuje záťaž pre pohybový aparát, zvyšuje riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku atď. V dnešnej dobe sú veľké možnosti zdravého stravovania, takisto veľký výber pohybových aktivít. Vždy, keď vidím ľudí s nadváhou trápiacich sa v telocvični alebo v exteriéri, je mi to veľmi sympatické a vždy im držím palce. Viem, že schudnúť nie je jednoduché.