Nemeckí vedci úspešne zostrojili očný implantát, ktorý umožnil trom nevidiacim ľuďom rozpoznávať predmety a tvary iba niekoľko dní po skúšobnej liečbe. Jeden z nich dokonca dokázal samostatne sa orientovať v izbe, zistiť čas na hodinách a rozoznať sedem podobných odtieňov sivej. Neskôr dokázal aj rozoznať veľké písmená.
„Jeden z pacientov dokázal správne pomenovať a opísať predmety na stole, ako napríklad vidličku alebo nôž, geometrické tvary, rôzne druhy ovocia a rozlíšiť odtiene sivej,“ píše sa v štúdii, ktorú uverejnil vedecký časopis Proceedings of the Royal Society B. Pôvodne skúšali sietnicový implantát na jedenástich dobrovoľníkoch. Väčšina z nich dokázala rozoznať jasné objekty na stole, niektorí však pre pokročilé štádium choroby nezaznamenali nijaké zlepšenie, uviedol vedúci výskumu Eberhart Zrenner.
Najlepšie výsledky dosiahli u troch pacientov, ktorým implantát mierne posunuli. „Keď sa mi všetko zahojilo, tri alebo štyri dni po implantácii, pocítil som, že sa niečo deje,“ vyjadril sa jeden z pacientov.
Implantát zostrojili vedci z Univerzity Eberharda Karla v Tübingene spolu s nemeckou spoločnosťou Retinal Implant AG. Nie je to prvý výskum v tejto oblasti. Už v minulosti vedci zostrojili implantáty, ktoré sa však nenachádzali v oku, so sietnicou boli spojené a vyžadovali, aby pacient nosil špeciálne okuliare s malou kamerou. Tá zachytávala svetlo a obrazy posielala prostredníctvom káblu do implantátu, ktorý poskytoval informácie očnému nervu. Na rozdiel od predchádzajúcich prístrojov, implantát nemeckých vedcov zachytáva prechádzajúce svetlo priamo v oku. Ide o veľmi malú platničku tenkú iba desatinu milimetra, umiestnenú vnútri oka pod sietnicou. Obsahuje okolo 1¤500 svetelných senzorov, ktoré nahrádzajú poškodené receptory.
V súčasnosti sa vedci pripravujú na ďalšie testovanie. Podľa Zrennera by mali byť dokončené v nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch. Ak sa ukážu pozitívne výsledky, zariadenie by malo byť pre tisíce pacientov dostupné už o päť rokov. Zrenner si myslí, že ak by sa systém zdokonalil, môže sa okrem liečby pacientov s vrodenou chybou zraku, akou je napríklad ochorenie sietnice retinitis pigmentosa, využiť aj na liečbu degenerácie makuly, ktorá spôsobuje slepotu u starších ľudí.