Stres je najčastejšia príčina zníženia tvorby mlieka. Dá sa prekonať

Ľuba Lapšanská je okrem iného aj laktačná poradkyňa, čiže nablízku ženám krátko po pôrode, v pôrodniciach.

24.01.2011 13:30
Ľuba Lapšanská Foto:
Ľuba Lapšanská pôsobí ako laktačná poradkyňa.
debata

Podľa jej slov je priamo v pôrodnici úžasné, ak si žena môže bábätko priložiť hneď po pôrode k prsníku. „Vtedy ich netreba učiť nič. Funguje to samo, ja im len pomôžem s priložením,“ tvrdí.

Sú ženy, ktoré nedojčia dlho, tvrdia, že odrazu stratili mlieko, niektoré sa na to „vyhovárajú“ od začiatku. V čom je podľa vás dojčenie pre ženy nepohodlné?
Fakt, že dojčenie je prínosné pre matku i dieťa, je všeobecne známy. No nevieme, čo ženy, ktoré dojčiť nechcú, cítia, čo prežili a aké majú zábrany. Dôležité je podľa mňa hovoriť s nimi o dojčení ešte pred pôrodom. Vtedy sú ešte prístupné aj faktom. Dojčenie je po prvých, niekedy ťažkých začiatkoch, veľmi príjemné, pohodlné a lacné (smiech). Najdôležitejšie je, aby mala čerstvá mama oporu v rodine, odhodlanie, trpezlivosť a ideálne aj niekoho, kto jej vie poradiť.

Skutočne existuje situácia, kedy sa matke po pôrode nespustí laktácia – napríklad pri veľkom strese, ak sa dozvie, že bábo je postihnuté a podobne?
Stres je najčastejšia príčina zníženia tvorby alebo až zastavenia tvorby mlieka. Fyziologicky existuje mizivé percento žien, ktoré dojčiť nemôžu, lebo majú napr. retrovertované bradavky. Ale stres sa dá prekonať – mamička však občas potrebuje výraznú pomoc.

Existuje optimálna dĺžka dojčenia, resp. kedy to už matka s touto aktivitou takpovediac „preháňa“?
Neexistuje. Každá mama, spoločne s dieťatkom, si sami určia, kedy stačí. Ani v dlhodobom dojčení nevidím problém. O tom možno hovoriť až, ak je dieťa v staršom veku na dojčení závislé. To už ale nie je otázka dojčenia, ale výchovy.

Predstavme si situáciu, kedy matka jedného bábätka otehotnie. Jej mlieko môže zmeniť chuť a väčšinou sa bábo „samé odstaví“. Sú aj prípady, kedy takáto matka pokračuje v dojčení, má to aj nejaké riziká?
Poznám veľa žien, ktoré dojčili aj počas ďalšieho tehotenstva. Nie som odborník, preto neviem opísať riziká. Spomínam si ale na jednu mamku, ktorej lekár tvrdil, že ak bude dojčiť, predčasne porodí. Ona však akosi nemala silu či chuť vzdať to. A porodila deväť dní po vypočítanom termíne…

Ako by sa mala dojčiaca matka stravovať, čo by nemalo chýbať v jej jedálničku a čo by tam naopak malo absentovať?
Najnovšie výskumy hovoria o tom, že význam stravovania preceňujeme. Určite by som však dojčiacim ženám odporúčala pestrú stravu. Výskumy dokonca nehovoria ani o obmedzovaní strukovín a iných „nafukujúcich“ potravín – ak sa správne uvaria a mama to s nimi nepreháňa. Osobne by som určite výrazne obmedzila cudzokrajné ovocie, sladkosti a štipľavé jedlá. Vhodné nie sú taktiež ani jedlá plné „éčok“. Strava by mala byť vyvážená a plná živín a vlákniny. Nemyslím si, že je ideálne, ak mamy jedia iba mrkvu a ryžu.

Ľuba Lapšanská (37) pochádza z Popradu. Vedie občianske združenie Slovenské duly. Pôsobí ako lektorka kurzov pre duly, laktačná poradkyňa a lektorka masáže detí. Asi desať rokov pracuje so ženami pred pôrodom, počas neho a po ňom.

debata chyba