Ide o ochorenie, pre ktoré je typické obmedzenie prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Príčinou je ich zúženie, ku ktorému došlo následkom zdĺhavého a opakovaného zápalu z dôvodu ustavičného vdychovania škodlivých častíc. Ide najmä o cigaretový dym, ale aj o škodliviny v baníctve, tunelárskej práci, prach v textilkách či cementárňach alebo výpary pri spaľovaní prírodného paliva. Vplyv na obmedzenie funkcií pľúc majú aj časté ochorenia priedušiek či pľúc v detstve.
„Najvyšší výskyt pacientov s týmto ochorením je v krajinách s vysokou spotrebou cigariet,“ konštatuje prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc., hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu. „Na Slovensku odhadujeme počet chorých na 350-tisíc, údaje o chorobnosti a úmrtnosti sú však podhodnotené. Na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc treba myslieť pri každom pacientovi s chronickým kašľom a vykašliavaním hlienov, s dýchavicou a v prípade, že je vystavený rizikovým faktorom. Hoci prvé príznaky sa typicky začínajú vo vyšších vekových kategóriách, zriedkavosťou nie je ani pacient vo veku 35 – 40 rokov.“
Pacient dýcha akoby na dlh
Dlhodobý zápal spôsobený vdychovaním škodlivých častíc spôsobuje, že v dýchacích orgánoch časom dochádza k nezvratným zmenám. V pokročilejších štádiách choroby sa priedušky spolu s pľúcnymi mechúrikmi deformujú, tvoria sa jazvy a dochádza k tzv. rozdutiu pľúc, pľúcnemu emfyzému. Napriek tomu, že pľúca sa akoby zväčšia, rozdujú, plocha potrebná na výmenu kyslíka a oxidu uhličitého sa v skutočnosti zmenší. Pacient má stále menšiu rezervu na hlbší nádych, zníži sa teda kapacita jeho pľúc. Po výdychu mu v pľúcach navyše ostáva zvyškový vzduch. Odborníci to prirovnávajú ku dnešným ventilom na nafukovacích pomôckach, ktoré umožňujú, že lopta či plávacie koleso ani po odstránení uzáveru nevyfučia. Ventilček je potrebné stlačiť medzi prstami a až tak cezeň možno pomaličky dostať von objem vzduchu. Takto krvopotne prebieha úsilný výdych pacienta s CHOCHP. Po strate pružnosti pľúc dýcha ako cez slamku a v pokročilom štádiu choroby skončí na kyslíkovej terapii.
Zlatým štandardom pri diagnostike „fajčiarskych pľúc“ je vyšetrenie pľúcnych funkcií pomocou vyšetrenia nazývaného spirometria. Pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc sa u fajčiarov po 50. roku života pľúcne funkcie zhoršujú trikrát rýchlejšie ako u zdravých ľudí. „Spirometria je jednoduchý test na zmeranie množstva vzduchu, ktoré môže človek naraz vydýchnuť, a času, ktorý na to potrebuje,“ vysvetľuje prof. Rozborilová. Spirometer teda odmeria, ako efektívne a rýchlo dokáže človek vyprázdniť svoje pľúca. Ďalším vyšetrením je testovanie toho, či je zúženie priedušiek možné vrátiť späť, alebo nie. To sa robí pomocou tzv. bronchodilatačného testu. Pacientovi sa podá liek na rozšírenie dýchacích ciest a po určitom čase (napr. polhodine) sa mu urobí spirometria znova.
Tento test v čase stanovenia diagnózy pomôže vylúčiť astmu, odhadnúť ďalší vývoj ochorenia a rozhodnúť o najvhodnejšej liečbe. Röntgenová snímka hrudníka nemá pre stanovenie diagnózy podstatný význam, skôr pri zhoršeniach stavu spôsobených akútnymi infekciami, na vylúčenie nádorového ochorenia, tbc a podobne. V pokročilých štádiách ochorenia sa vyšetrujú aj krvné plyny, aby sa zistilo, či sú dostatočne okysličované životne dôležité orgány.
Ochorie každý druhý fajčiar
Hlavným cieľom liečby je rozšíriť a udržať priechodnosť dýchacích ciest. Chronická obštrukčná choroba pľúc stále pomaly postupuje a nie je možné definitívne ju vyliečiť. Pacienti by mali okamžite skončiť s fajčením, vyhýbať sa pobytu vonku počas dní, keď predpoveď hlási zhoršenie kvality ovzdušia, vírusovým a bakteriálnym infekciám. Mali by sa pravidelne dávať zaočkovať proti chrípke a pneumokokom (baktérie spôsobujúce napr. zápaly pľúc). Základným liekom sú liečivá rozťahujúce priedušky, tzv. bronchodilatanciá, pričom sa uprednostňuje inhalačná liečba (rôzne formy aerosólov, práškových inhalátorov) pre jej miestny účinok, rýchlosť nástupu a minimum nežiaducich účinkov.
Podľa štádia ochorenia sa kombinujú dlho pôsobiace lieky s preparátmi, ktoré majú krátkodobý účinok. Z ďalších liekov možno spomenúť inhalačné kortikoidy (majú protizápalový efekt), lieky na vykašliavanie, tzv. mukolytiká, veľký význam má aj dychová rehabilitácia, špeciálna výživa a v pokročilých štádiách je už potrebná kyslíková liečba. Dnes je možná aj doma pomocou tzv. koncentrátora kyslíka v domácnosti. U niektorých pacientov sa robia aj operačné výkony na pľúcach s cieľom zlepšenia mechaniky dýchania a poslednou možnosťou je transplantácia pľúc.
Streda je Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Návštevníci v takmer 150 špecializovaných pľúcnych ambulanciách na celom Slovensku môžu požiadať o zmeranie pľúcnych funkcií. Podľa prof. Rozborilovej by každý fajčiar nad 40 rokov mal absolvovať preventívnu prehliadku, ktorej súčasťou by malo byť spirometrické vyšetrenie pľúc. Na CHOCHP podľa štatistík ochorie až 50 percent fajčiarov. Oplatí sa preto zamyslieť nad tým, ako čo najrýchlejšie skoncovať s cigaretami. Čakať na CHOCHP, pľúcny nádor či infarkt sa nevypláca…
Hlavné príznaky ochorenia
dýchavica: Je to subjektívny pocit nedostatku vzduchu a prejavuje sa zvýšeným úsilím pri dýchaní. Časom sa zhoršuje, najmä pri telesnej záťaži a počas infekcií pľúc a priedušiek. Môže sa rozvíjať aj u pacientov bez prítomnosti kašľa. Pacient ju obyčajne opisuje ako „zvýšenú námahu pri dýchaní“, „sťažené, lapavé dýchanie“ alebo „hlad po vzduchu“. Dýchavica spoločne s obmedzeným tolerovaním telesnej námahy je najčastejším dôvodom, prečo pacient vyhľadá lekára.
pretrvávajúci kašeľ: Mnohí nepripisujú žiadny význam najmä rannému kašľu. Kašeľ je dôsledok zvýšenej tvorby hlienu v dýchacích cestách, spočiatku sa vyskytuje nepravidelne, neskôr každý deň, predovšetkým ráno, po prebudení, raňajkách, prvej cigarete alebo počas dňa, pri dlhšej chôdzi. Časom sa zhoršuje.
nadmerná tvorba a vykašliavanie hlienu: Pri záchvatoch kašľa pacienti obyčajne vykašliavajú malé množstvá hlienu.
znížená tolerancia námahy: Obmedzenie fyzickej aktivity pacienti často pripisujú vyššiemu veku, a to je nesprávne. Na začiatku ochorenia sa problém s dýchaním prejavuje len pri zvýšenej námahe – chôdzi do kopca, schodov, pri nosení ťažkých predmetov. S postupujúcim ochorením sa prejavuje aj v pokoji, keď pacient vykonáva bežnú činnosť.
Rizikové faktory prispievajúce ku vzniku CHOCHP
- fajčenie matky
- alergény (a pozitivita kožných testov na alergény)
- znečistenie ovzdušia
- genetická predispozícia (výskyt ochorenia v rodine)
- životospráva a výživa
- pohlavie (častejšie ochorejú muži, ženy však mužov dobiehajú)
- tzv. bronchiálna hyperaktivita (zvýšená pohotovosť priedušiek k zúženiu)
- povolanie (baníci, pracovníci v cementárňach – vplyv profesijného vystavenia uhoľnému, cementovému prachu, sírovodíku, chlóru, smogu atď. však vysoko prevyšuje aktívne či pasívne vystavovanie sa cigaretovému dymu)
- FAJČENIE
Liečba CHOCHP
1. skoncovanie s cigaretami, vyhýbanie sa infekčným ochoreniam dýchacích ciest, každoročné očkovanie proti chrípke a proti pneumokokom (raz za päť rokov)
2. bronchodilatanciá (lieky na rozširovanie priedušiek – najskôr len podľa potreby, neskôr pravidelná liečba, kombinácie krátkodobo a dlhodobo pôsobiacich)
3. dychová rehabilitácia (pravidelný pohyb, dýchacie cvičenia, kúpeľná liečba)
4. protizápalová liečba (najskôr inhalačné kortikoidy, počas zhoršenia celková liečba kortikoidmi vo forme tabletiek)
5. antibiotiká (v čase bakteriálnej infekcie)
6. kyslíková terapia (ťažké štádiá ochorenia, pacient inhaluje kyslík 15 – 18 hodín denne z oxygenátora)
7. objem redukujúca operácia pľúc, transplantácia pľúc (záverečné štádiá ochorenia)
Samovyšetrovací dotazník pre pacientov
1. Kašlete niekoľkokrát denne?
2. Často vás trápia zahlienené dýchacie cesty alebo vykašliavanie hlienov?
3. Zadýchate sa ľahšie ako vaši rovesníci?
4. Máte viac ako 40 rokov?
5. Fajčíte alebo ste bývalý fajčiar?
Ak ste odpovedali ÁNO na tri alebo viac otázok, odporúčame vám návštevu pľúcneho lekára.