„Priaznivý vplyv vegetariánskej stravy na zdravie, najmä nižšiu chorobnosť a úmrtnosť na chronické degeneratívne choroby, potvrdzujú mnohé výskumné štúdie,“ tvrdí aj Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Preskúmaný však zatiaľ nie je vplyv stravy bez mäsa na duševné zdravie.
Za dobrú náladu podľa pribúdajúcich zistení významne môžu omega-3 mastné kyseliny nachádzajúce sa napríklad v rybách. Vegetariánska strava je na ne oveľa chudobnejšia, ako strava ľudí, čo mäso jedia. Najmä ryby. Keďže u vegetariánov sa pomerne často vyskytuje chudokrvnosť v dôsledku nižšieho príjmu železa a vitamínu B12, môže to nepriaznivo ovplyvniť ich náladu. Americkí vedci preto skúmali, či sú vegetariáni častejšie bez nálady, ako ľudia, čo mäso jedia. Výsledky skúmania zverejnili v poslednom čísle časopisu Nutrition Journal.
Vedci z kliniky výživy Arizonskej štátnej Univerzity sledovali dobrovoľníkov – 64 vegetariánov a 79 bežných jedákov. Najskôr vyplnili všeobecný dotazník týkajúci sa ich zdravia, potom dotazník o tom, čo jedia a dva psychotesty. Spomedzi ľudí, čo mäso jedli, 82% malo minimálne raz za mesiac na stole rybu a asi tretina jedla ryby každý týždeň. Aby bol prieskum objektívny, respondenti nevedeli, že ide o štúdiu zameranú na vegetariánsku stravu.
Z výsledkov vyplynulo, že „mäsojedi“ mali vyššie BMI ako vegetariáni a ich celková fyzická aktivita bola nižšia ako vegetariánov. A i napriek podstatne nižším hladinám prijatých nenasýtených mastných kyselín vykazovali vegetariáni podstatne menej často negatívne emócie. Výsledky sú výzvou pre vedcov, aby odhalili súvislosti medzi tukmi v potrave a mozgovými funkciami.
Čo sú omega-3 mastné kyseliny
Nachádzajú sa najmä v rybách, ľudské telo si ich nevie samo vytvoriť. Pritom ich potrebuje k mnohým metabolickým procesom. Najdôležitejšie omega-3 mastné kyseliny sú DHA a EPA. Prvú menovanú potrebuje organizmus na DHA na správne fungovanie membrán srdca, mozgu a sietnice. Znižuje hladiny triglyceridov a cholesterolu v krvi, podporuje rast mozgovej hmoty a zabezpečuje ochranu buniek pred starnutím. EPA zas pomáha pri psychických problémoch, depresiách, strese a chronických zápaloch.
Obsah omega-3 kyselín v rybách a kôrovcoch
losos, tepelne upravený, údený – 1.8
ančovička, konzervovaná v oleji, odcedená – 1.7
sardinka s kosťami, konzervovaná v rajčinovom pretlaku, odcedená – 1.4
nakladaný atlantický sleď – 1.2
atlantická makrela tepelne upravená, údená – 1.0
pstruh dúhový, tepelne upravený, údený – 1.0
mečúň obyčajný, tepelne upravený, údený – 0.7
tuniak biely konzervovaný vo vode, odcedený – 0.7
atlantický polok, tepelne upravený, údený – 0.5
platesotvaré ryby (platesa, kambala, solea), tepelne upravené, údené – 0.4
atlantický halibut, tepelne upravený, údený – 0.4
treska škvrnitá – 0.2
treska obyčajná – 0.1
štítnička, tepelne upravená, varená – 0.7
ustrica divá, tepelne upravená, údená – 0.5
hrebenatky, rôzne druhy, tepelne upravené, údené – 0.3
pošvice, rôzne druhy, tepelne upravené, varené – 0.2
garnáty, rôzne druhy, tepelne upravené, varené – 0.3
Zdroj: Výživová referenčná databáza USDA
Napriek potvrdenému prínosu vegetariánskej stravy pre zdravie ju lekári neodporúčajú deťom. Bez mäsa sa u nich výrazne zvyšuje riziko vzniku zdravotných problémov. Najmä chudokrvnosti kvôli nedostatku železa, spomalenia rastu a psychomotorického vývoja, neurologické a kostné poruchy.