Ak vstávate skoro, ste menej náchylní na depresie. Čo možno nevedecky urobiť s faktormi ako je čerstvý vzduch, ktorý využijeme na prechádzku, kým iní ešte spia, alebo dve hodiny pokoja v kancelárii, kým dorazia ostatní, bolo predmetom rozsiahlej štúdie.
Otázka na úvod: Ako sa vlastne rozhodneme, či patríme k nočným sovám alebo ranným vtáčatám? Na to sa pozreli vedci bližšie v rámci svojej štúdie. A zistili, že gény môžu mať viac vplyvu, ako sa dovtedy domnievali. „Na základe 700-tisíc údajov sme našli 351 genetických faktorov, ktoré ovplyvňujú, či uprednostňujete ráno alebo skôr večer,“ vysvetlil Michael Weedon, profesor z univerzity v Exeteri a autor nového prieskumu, ktorý bol zverejnený v odbornom časopise Nature Communications. „Tieto gény ovplyvňujú, kedy ľudia spia a kedy vstávajú,“ zdôraznil v rozhovore pre CNN.
Samozrejme, nie sú len dva extrémy, väčšina ľudí sa pohybuje niekde medzi sovou a ranným vtáčaťom. Výskumný tím sa zameral na tie genetické faktory, o ktorých je známe, že sú základom duševných ochorení. A práve pritom sa ukázalo spojenie medzi skorým vstávaním a subjektívnym pocitom pohody. Rovnako sa ukázalo aj malé riziko schizofrénie a depresií. (Tým však v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že ranným vstávaním automaticky možno vyliečiť depresie). Ale aj pre tých, ktorí sú aktívnejší v noci, je tu dobrá správa: Genetická analýza neodhalila žiaden výrazný vzťah medzi tými, čo chodia spať neskôr a rozvojom cukrovky či obezity.
Ďalšia veľká štúdia prednedávnom ukázala, že už 15 minút behu alebo hodina mierneho cvičenia denne znižuje riziko depresie o 26 percent. Takže ak bojujete so sezónnou depresiou, skúste vsadiť na skoré vstávanie a pohyb…