V krajinách Európskej únie sa v závislosti od intenzity cíti až 8–55 percent ľudí osamelých. "Osamelosť vedci označili ako jeden z hlavných faktorov, ohrozujúcich duševné a telesné zdravie. Pre rakúske noviny Kleine Zeitung to povedal prezident spolku Pro mente Austria, Günter Klug. Dodal, že osamelosť je nezdravá rovnako ako pracovný stres alebo fajčenie a z dlhodobého hľadiska spôsobuje choroby. Najrizikovejšou skupinou sú v tomto prípade duševne chorí ľudia, tí majú aj najmenší okruh známych. Nasledujú starí ľudia, o nič lepšie na tom však nie sú mladiství. Pre ochorenia ako je depresia, schizofrénia či rôzne závislosti je osamelosť úvodným príznakom.
Skutočnosť, že osamelosť masívne ohrozuje zdravie, je jasne preukázaná vedeckými štúdiami. „Pocit osamelosti je sám o sebe zdravou stresovou reakciou. Ukazuje, že nám chýbajú potrebné sociálne kontakty,“ hovorí Klug. Ak však osamelosť trvá dlhšie, táto reakcia sa stane chronickou a telo na ňu zareaguje uvoľňovaním látok podobných kortizónu.
V dôsledku toho sa oslabuje obranyschopnosť tela, zvyšuje sa náchylnosť na infekcie a kardiovaskulárne ochorenia, choroby ako Alzheimerova sa môžu vyskytnúť skôr. Zdravotné riziko sociálnej dezintegrácie je porovnateľné s fajčením, pracovným stresom a strachom. Dlhodobá osamelosť je „zabijak“, myslí si Klug.
Stále viac času trávime na sociálnych sieťach, pričom tie „skutočné“ kontakty zanedbávame. Dnes už osem až dvanásťročné deti trávia dve hodiny s „reálnymi“ rovesníkmi, zato až cca. sedem hodín pred obrazovkami. Znižuje to okrem iného učenie súcitu. Existuje totiž jasné prepojenie medzi používaním sociálnych sietí a empatiou, ale aj medzi mediálnym kontaktom a depresiou.