„Ale bolo to aj o silných emóciách. A tie neboli vždy len pozitívne,“ povedala pre Pravda.sk žena, ktorá už po prvom „sprevádzanom“ pôrode nadobudla presvedčenie, že je nutné pracovať na zmene. Zmeniť treba podľa jej slov vedenie pôrodov, prísup personálu, ale aj prístup nastávajúcich rodičov. „Pôrod som vnímala ako veľmi násilnú, neosobnú, bolestivú a krvavú záležitosť chirurgického charakteru. Stále dookola som premýšľala nad tým, že ženy predsa nemôžu rodiť takýmto ubližujúcim spôsobom. Premýšľala som, kadiaľ by vlastne mala viesť cesta k zmene,“ opísala ďalej.
Začala si sumarizovať fakty o prirodzenom tehotenstve a pôrode, pozitívne pôrodné príbehy, informácie o právach žien pri pôrode a odporúčania svetovej zdravotníckej organizácie v otázke vedenia pôrodov. Následne svoju pozornosť zacielila na budúcich rodičov, najmä na budúce matky. Práve tie vnímala a stále vníma ako rozhodujúci článok pre zmenu. „Uvedomila som si, že moja úloha duly spočíva najmä v posilnení sebavedomia budúcich rodičov, ich kompetencii pri pôrode a v následnej starostlivosti o dieťa,“ uviedla Ondrušeková, ktorá sa aj preto dnes stretáva s rodičmi v diskusných skupinách. „Aj vďaka takýmto a podobným aktivitám sa naša práca dostáva čoraz viac do povedomia verejnosti a je skvelé, že pre budúcich rodičov je tu alternatíva.“
Aj povolanie duly prechádzalo svojím vývojom. Na otázku, akých chýb sa na začiatku duly dopúšťali, resp. na čom sa v čase, kedy sa zaúčala, až tak neprihliadalo, Ondrušeková odpovedala: „Samozrejme, každý pociťuje počas rokov určitý vývoj a posun vo svojej profesii. U mňa konkrétne to bola na začiatku snaha presadiť v individuálnej práci s mamičkami svoje názory a predstavy o priebehu pôrodu. A to správne nebolo. Každá žena si počas tehotenstva vytvára svoju predstavu o tom, ako, kde a za akých okolností chce priviesť svoje dieťa na svet. Názory a predstavy mamičiek oscilujú vo veľmi širokom spektre názorov, od prirodzených pôrodov bez akýchkoľvek zásahov, až po medicínsky vedené pôrody s použitím dostupnej techniky a zákrokov,“ zhrnula Ondrušeková, ktorej úlohou je pomôcť matkám, aby v prípravnej fáze identifikovali svoje predstavy a potreby a podporiť ich, aby ich v podmienkach našich pôrodníc zrealizovali. „No vždy sa snažím, aby to bolo ich rozhodnutie,“ zdôraznila dula.
V otázke vnímania pôrodov zaznamenali duly na Slovensku výrazný posun, a to nielen u laickej, ale aj odbornej verejnosti. Zuzana Ondrušeková sa domnieva, že k tomu prispeli mnohé aktivity, ktoré organizujú rôzne občianske združenia a spoločnosti ako Slovenské duly, Ženské kruhy, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ako aj mnohých odhodlaných žien, ktoré majú potrebu prispieť k zmene.
A čo hovorí štatistika? Ak si má slovenská žena vybrať jednu osobu, ktorá ju bude pri pôrode sprevádzať, resp. priebeh pôrodu uľahčovať – je to muž, dula, alebo niekto tretí? „Výber sprevádzajúcej osoby k pôrodu prebieha veľmi intuitívne. Častokrát sa stane, že sa žena rozhodne pre zmenu aj tesne pred pôrodom,“ vysvetlila Ondrušeková. Najčastejšie si podľa jej informácií žena volí prítomnosť svojho životného partnera a otca dieťaťa. Je to pre ňu najbližší človek, s ktorým zdieľa aj tie najíntimnejšie detaily svojho života a prežíva celé tehotenstvo. „Ak sa obaja na pôrod dostatočne pripravia a ujasnia si svoje predstavy o priebehu a vlastnej úlohy pri ňom, môže byť pre nich krásnym a posilňujúcim zážitkom.“
Foto: archív Zuzany Ondrušekovej
Aj prítomnosť duly pri pôrode využíva čoraz viac matiek. „Ženský princíp a energiu, ktorú prinášame k pôrodu my duly, sú pre matky prínosom a umožňujú im uvoľniť sa a úplne sa odovzdať pôrodnému procesu, čo je občas v prítomnosti partnera náročnejšie,“ myslí si dula. Pridanou hodnotou sú aj skúsenosti a zručnosti duly vo využití rôznych úľavových techník. Najdôležitejšia je z Ondrušekovej pohľadu psychická podpora, ktorú matke vedia ako ženy poskytnúť na základe dôvery v silu prírody a prirodzených procesov, prebiehajúcich počas pôrodu, ako aj podporu sebavedomia rodiacej ženy a jej dôvery vo vlastné schopnosti porodiť dieťa.
Ešte stále je však početná skupina matiek, ktoré nemajú potrebu pôrod s niekým zdieľať. „To sa koniec koncov môže stať pri akomkoľvek pôrode a počas jeho priebehu žena jednoducho nadobudne pocit, že chce byť sama a sprevádzajúce osoby by to mali rešpektovať,“ uzavrela dula Ondrušeková.