V ranom detstve prechádza imunitný systém dieťaťa viacerými náročnými skúškami. Jednou z nich je aj nástup do detského kolektívu. Počas prvých rokov života sa „neskúsená“ imunita musí vycvičiť, naučiť sa brániť, buduje sa tzv. imunitná pamäť. Dieťa sa totiž stretáva s novými vírusmi a baktériami, ktoré doma nepoznalo. Nová sociálna situácia – časť dňa strávená bez matky – ho navyše stresuje, čo má takisto negatívny vplyv na obranyschopnosť (častejšie plače a podobne). Navyše sa nástup do škôlkarskeho prostredia prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov.
Kedy je dieťa imunitne zrelé?
Normálnemu, zdravému dieťaťu sa imunita vyvíja do 6. roku života. V tomto veku je obyčajne po fyzickej, mentálnej, ale aj imunologickej stránke schopné zvládať prvú triedu. V prvom ročníku školy už dieťa nebýva také choré ako dvoj-, trojročné deti v materskej škole. Pretože je imunitne zrelé.
Genetická výbava, čo sa týka imunity, je pre každé dieťa veľmi dôležitá. Ak má jeden z rodičov imunitný problém v podobe alergie, astmy, autoimunitného ochorenia a podobne, dá sa očakávať, že aj jeho dieťa bude mať s imunitou isté problémy. Hoci nemusí ísť vyslovene o dedičné ochorenia. Ak majú zdravotné problémy obaja rodičia, je to ešte horšie. Preto by mali zvážiť, či umiestniť v predškolskom zariadení dieťa s častými infekciami dýchacích ciest v zmysle angín, zápalov uší, priedušiek, pľúc. Prípadne zvážiť najprv štvordňový pobyt v škôlke s prestávkou v piatok alebo v strede týždňa. Ďalšia možnosť je nenechať dieťa v MŠ popoludní spať – ale po obede prísť poň a uložiť ho na popoludňajší spánok už doma.
Aktívna ochrana. Ako?
Dobrá obranyschopnosť detského organizmu vyžaduje od rodičov aktívnu starostlivosť. Obranný systém dieťaťa posilňujeme najmä zdravým životným štýlom, dostatkom pohybu a spánku i vyváženou stravou bohatou na zeleninu a ovocie. To sú všeobecne platné pravidlá, ktoré asi pozná každý rodič. Napriek tomu to niekedy akosi „nefunguje“ a dieťa jednoducho chorľavie. Ak naň „niečo lezie“, nie je dobré prekrývať infekciu liekmi, len aby sme ho udržali v škôlke či škole.
Dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože sú nesmierne vyťažení v zamestnaní, ale dieťa sa v kolektíve určite nedolieči, naopak, jeho zdravotný problém sa len prehĺbi a nakoniec skončí s antibiotikami a rozvinutou sekundárnou bakteriálnou infekciou, hoci by nemuselo. Stačilo ho stiahnuť z kolektívu včas a zo dva dni doma preliečiť čajmi, bylinkovými sirupmi a inhaláciou minerálnej vody, ktorá pomáha pri vykašliavaní. Dôležitá je hygiena nosa – správne smrkanie a preplachovanie. Niektoré mamičky však ráno dajú dieťaťu nosové kvapky, pred odchodom z domu paracetamol či ibuprofén a šup do škôlky či školy!
V kritických obdobiach, keď je zvlášť dôležitá aktívna ochrana, je, samozrejme, možné vyskúšať aj voľnopredajné prípravky na posilnenie imunity. Jedným z nich je aj doplnok výživy s betaglukánom.
Čistý betaglukán ako podpora
Betaglukán patrí k najviac skúmaným prírodným látkam na podporu činnosti imunitného systému. Výskumy dokázali, že mikronizovaný betaglukán ovplyvňuje imunitný systém povzbudením málo aktívnych imunitných buniek, aby mali väčšiu chuť bojovať s vírusmi a baktériami.
Betaglukán sa síce bežne vyskytuje v strave, ale obyčajne je v nej zmiešaný s ďalšími látkami, vďaka ktorým ho imunitné bunky ťažšie rozpoznajú a jeho účinky sú preto obmedzené. Čistý betaglukán, ktorý sa získava z hlivy ustricovej, je očistený od prímesí a bunky imunitného systému ho prostredníctvom svojich receptorov ľahšie identifikujú. Pre optimálny účinok je dôležité, aby mal betaglukán vysokú čistotu – nad 90 %. Výhodou takéhoto „vysoko čistého“ betaglukánu je prakticky nulová toxicita, žiadne vedľajšie účinky, kontraindikácie a nezistila sa ani možnosť závislosti či predávkovania. Nevyužitá časť sa prirodzeným spôsobom vylúči z tela. Je možné kombinovať ho aj s liečbou antibiotikami. Odporúča sa aj deťom oslabeným po prekonaní ochorenia alebo pri poruche imunity.