Pod diabetickou diétou by sa mala vo všeobecnosti rozumieť racionálna strava, ktorá povedie k prevencii obezity či výskytu civilizačných ochorení. Správna diéta umožňuje ľahšiu kontrolu glykémie, upravuje hladinu krvných tukov, udržuje telesnú hmotnosť. Je dobrou prevenciou výskytu hypoglykémie.
Vitamíny potrebné pre diabetikov
- ß-karotén – chráni oči pred poškodením následkom cukrovky
- Vitamíny C a E – sú prirodzenými antioxidantmi a zabraňujú starnutiu buniek
- Vitamíny skupiny B (B1, B2, B6, B12, niacín, pantetonát) chránia nervové bunky a bránia tak strate citlivosti, hlavne na nohách
- Chróm – udržuje stabilnú hladinu cukru v krvi a pre diabetika je nenahraditeľný
- Zinok – je súčasťou hormónu inzulínu a napomáha jeho tvorbu
Racionálna výživa
V súčasnosti sú základné štandardy diétnej liečby cukrovky totožné s pravidlami racionálnej výživy. K hlavným zásadám patrí:
- optimálny príjem energie – na zabezpečenie tzv. primeranej hmotnosti tela (napr. zníženie energetického príjmu, ak má pacient nadváhu a obezitu, alebo, naopak, jeho zvýšenie u chudých diabetikov 1. typu v detskom alebo mladom dospelom veku na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja)
- nízky príjem tuku – menej ako 30 % denného energetického príjmu by malo byť hradených tukmi. Tuky majú vysokú energetickú hodnotu. Energetická spotreba človeka sa udáva v kilojouloch, staršou jednotou boli kilokalórie. Spálením 1 gramu tuku vzniká až 39 kJ (9 kcal), čo je približne dvakrát toľko, ako vzniká spálením jedného gramu cukru alebo bielkoviny. Okrem zjavného tuku ako slanina, maslo, bravčová masť sa v rôznych potravinách nachádzajú aj skryté tuky (napr. v mäse a údeninách, v mlieku a mliečnych výrobkoch). Odporúča sa znížiť príjem nasýtených tukov, ktoré sú zväčša živočíšneho pôvodu (slanina, masť, mastné mäso, loj, vnútornosti)
- vyšší príjem predovšetkým mononenasýtených mastných kyselín (olivový olej) a n-3 nenasýtených mastných kyselín (ryby a morské živočíchy)
- zníženie príjmu cholesterolu na menej ako 300 mg/deň (mozog, pečeň, pľúca, obličky, vaječný žĺtok)
- stužené rastlinné tuky a margaríny treba výrazne obmedziť, sú zdrojom tzv. trans-foriem mastných kyselín
- z mäsa a mäsových výrobkov treba uprednostniť chudé druhy, mastné podľa možnosti vyradiť úplne. Pri mlieku a mliečnych výrobkoch je vhodné mlieko, jogurty, syry s najnižším obsahom tuku
- optimálny príjem bielkovín by mal zodpovedať približne 10 až 15 % denného energetického príjmu. Päťdesiat percent by mali tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu, 50 % rastlinného. Bielkovina sa vyskytuje buď v spojení s tukmi (mlieko, smotana alebo mäso), alebo s cukrami (zelenina, chlieb). Jedinou čistou bielkovinou je vaječný bielok. Z bielkovín živočíšneho pôvodu dajte prednosť kuraciemu či morčaciemu mäsu, odtučnenému mlieku, nízkotučným mliečnym výrobkom. Z rastlinných zdrojov sú to hlavne hrach, fazuľa, sója, zelenina a chleboviny. Plnohodnotné bielkoviny, ktoré obsahujú všetky potrebné aminokyseliny, sa nachádzajú iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Čisto vegetariánska strava nie je pre diabetika úplne vhodná
- zložené cukry by mali tvoriť viac ako 55 % denného energetického príjmu, jednoduchý cukor menej ako 10 % energie. Jednoduché cukry – kockový, práškový alebo kryštálový – med a cukrovinky by mal diabetik výrazne obmedziť. Jednoduché cukry sa vyskytujú aj ako súčasť ovocia. Čím je sladšie, tým viac cukru obsahuje. Z ovocia majú preto prednosť grapefruity či zelené jablká. Patrí sem aj napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky, všetky druhy zeleniny, ovocie a mali by tvoriť základ stravy. Na odhad množstva cukrov v jednotlivých potravinách sa používa tzv. sacharidová jednotka. Jedna sacharidová jednotka obsahuje približne 10 gramov využiteľných sacharidov
- zvýšenie príjmu vlákniny na 25 až 35 g denne. Vláknina je súborný názov pre nestráviteľné časti rastlinných zložených cukrov a delíme ju podľa rozpustnosti vo vode. Rozpustnú vlákninu nájdete najmä v strukovinách, zelenine či ovocí. Nerozpustná vláknina je najmä v celozrnných obilninách
- pri dostatočne pestrej strave sú minerálne látky a vitamíny obsiahnuté dostatočne. Ich hlavným zdrojom sú surová zelenina a ovocie
- zníženie príjmu kuchynskej soli na menej ako 5 gramov denne
- zníženie konzumácie údených a pečených jedál a jedál pripravovaných dlhý čas pri vysokej teplote, menej sa odporúča vyprážať a piecť
- z alkoholických nápojov je vhodná príležitostná konzumácia kvalitného suchého červeného vína (nie viac ako 2 dl denne)
- príjem tekutín by mal byť 2 až 3 l denne. Vhodné sú nesladené minerálky s nízkym obsahom sodíka, voda, voda s citrónom, nesladený čaj
- jesť treba 4– až 5-krát denne