„V Európe na ne za rok zomrie 4,5 milióna ľudí, v Amerike takmer 7,5 milióna,“ konštatoval kardiológ Peter Kalist.
Hlavnými rizikovými faktormi rozvoja týchto ochorení, sú pritom už takmer všetkým dobre známy vysoký tlak a cholesterol, fajčenie a obezita. Žiaľ, ani vysoký tlak, ani vysoký cholesterol často nemajú žiadne alebo majú len veľmi slabé príznaky, ktoré ľudia ignorujú.
Hovorí sa, že asi polovica ľudí s vysokým tlakom o ňom vôbec nevie a druhá polovica o ňom síce vie, ale len polovica z nich sa správne lieči. Iba štvrtina pacientov je teda liečená tak, aby sa dosiahol žiaduci efekt.
Pri vysokom tlaku sa za hlavnú príčinu jeho vzniku považuje dnešný životný štýl – zlá životospráva, nedostatok pohybu, stres, nedodržiavanie pitného režimu. V rozvinutých krajinách rastie výskyt vysokého krvného tlaku vekom, no nie je to prirodzený jav – v primitívnych kultúrach totiž k vzostupu tlaku vekom nedochádza.
Prevenciou je obmedzenie príjmu kuchynskej soli a primeraná diéta. Treba tiež dodržiavať pitný režim a hýbať sa. Vhodné sú rekreačné cvičenia, ako napr. turistika alebo aspoň prechádzky v prírode na čerstvom vzduchu, plávanie, bicyklovanie a podobne. Ak sa to aspoň trochu dá, eliminovať by sme mali stres. „Pri vysokom krvnom tlaku sa odporúča dodržiavať pravidelný pitný režim, teda 1,5 až 2,5 litra tekutín denne. Nedostatok tekutín totiž zaťažuje obličky a paradoxne môže viesť k vzostupu tlaku krvi,“ vraví doktorka Eva Beňová.
Ďalším rizikovým faktorom ochorení srdca je zvýšený cholesterol. „Cholesterol je všeobecne ponímaný ako strašiak a zlo, ktoré nás smeruje k vážnym srdcovým ochoreniam a metabolickým poruchám. Nie je však cholesterol ako cholesterol. V podstate ho delíme na dva druhy – v ľudovej reči na dobrý a zlý,“ približuje internista Daniel Devečka. Čo presne cholesterol je?
„Cholesterol je látka nerozpustná vo vode, nachádzajúca sa čiastočne v bunkách a čiastočne v krvi. Keď hovoríme o zlom cholesterole, bavíme sa o tom, ktorý nám koluje v krvi. Tento cholesterol, nakoľko nie je rozpustný, sa pohybuje v krvnom riečisku tak, že sa nadviaže na transportné častice – lipoproteíny, ktoré majú nízku hustotu. Vďaka nim sa dostáva do tkanív a začína sa usadzovať v stenách ciev a spôsobuje aterosklerózu,“ vysvetlil. Cholesterol, ktorý sa nadväzuje na lipoproteíny s vysokou hustotou – HDL – sa zvykne označovať aj ako dobrý.“ V normálnom, zdravom organizme tvorí asi štvrtinu podielu cholesterolu v tele. Je veľmi dôležitý, nakoľko funguje ako čistič – vychytáva LDL cholesterol z krvi, prenáša ho do pečene, kde sa ďalej metabolizuje a tým znižuje riziko aterosklerózy. To znamená, že ak máme zlý pomer HDL a LDL cholesterolu, máme vysoké riziko, že nás bude trápiť ateroskleróza.
A ako si dať cholesterol do poriadku? „Jednoznačne najjednoduchšou cestou je v prvom rade zmena životného štýlu. Ako najdôležitejší faktor tu vystupuje zmena stravovacích návykov, jedálneho lístka, zníženie hmotnosti, a najmä viac pohybu, pričom stačí chodiť. Zmena týchto faktorov má veľký vplyv a význam, pretože pomáha jednoznačne a celistvo,“ dodal doktor Kalist.
Odporúčané výživové dávky energie, hlavných živín a vlákniny | |||||
---|---|---|---|---|---|
Kategória | Energia (MJ) | Bielkoviny (g) | Tuky (g) | Sacharidy (g) | Vláknina (g) |
muži 19 až 34 r. | 11,5 – 15,5 | 66 – 76 | 80 – 105 | 442 – 614 | 26 – 32 |
muži 35 až 59 r. | 11,0 – 14,5 | 64 – 72 | 75 – 95 | 424 – 581 | 24 – 30 |
muži 60 až 74 r. | 9,5 | 62 | 70 | 348 | 22 |
muži 75 r. a viac | 8,5 | 60 | 60 | 313 | 20 |
ženy 19 až 34 r. | 9,5 – 11,5 | 52 – 61 | 65 – 85 | 369 – 435 | 22 – 26 |
tehotné, dojčiace | 11,0 – 12,0 | 63 – 67 | 75 – 85 | 426 – 458 | 26 – 28 |
ženy 35 až 54 r. | 9,0 – 11,0 | 51 – 58 | 60 – 75 | 352 – 431 | 22 – 26 |
ženy 55 až 74 r. | 8,5 | 50 | 60 | 323 | 20 |
ženy 75 r. a viac | 7,6 | 48 | 55 | 282 | 18 |
Zdroj: Vestník MZ SR