Je fakt, že bez soli by človek zomrel, pre život je nevyhnutná. V trinástom storočí bolo toto „biele zlato“ takou vzácnosťou, že sa používalo doslova ako platidlo. Aj preto vznikli slovné spojenia ako „soľ života“ či „soľ nad zlato“. V dnešnej dobe nám však hrozí smrť skôr pre nadmerný príjem tohto Maruškinho daru. Ten vedie k nárastu krvného tlaku a s ním súvisia srdcovo-cievne, obličkové problémy aj obezita.
Väčšina soli v hotových potravinách
„Až 80 % soli prijímame v hotových potravinách, len asi 20 % spotrebúvame pri varení a konzumujeme v jedle prisáľanom na stole,“ vysvetľuje prof. MUDr. László Kovács, DrSc., pediater a nefrológ z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. „V dávnej minulosti, keď boli ľudia len zberačmi plodov, konzumovali na deň asi jeden gram soli (toľko potrebuje ľudské telo na fungovanie), neskôr, keď sa stali aj lovcami, príjem soli sa zvyšoval, pretože zistili, že soľou sa dá mäso konzervovať a skladovať na horšie časy. Priemyselná revolúcia so sebou priniesla konzervovanie potravín vo veľkom a dnes na Slovensku priemerne prijímame aj 15 gramov soli na deň. Práve konzervácia je jedným z dôvodov stúpajúceho konzumu soli, soľ navyše zlepšuje chuť aj nekvalitnej stravy. V minulosti sa podarilo dokázať, že vysoká konzumácia soli súvisela s extrémnym výskytom cievnych mozgových príhod na ostrove Honšú.“
V severnej oblasti tohto japonského ostrova obyvatelia prijímajú až 27 gramov soli denne vo veľmi slaných omáčkach. Úmrtnosť na mozgové príhody u tunajších japonských rybárov je extrémne vysoká (svojho času bola najvyššia na svete). Pri pitvách mozgov sa zistilo, že nejde o dôsledok trombózy, čiže upchatia ciev krvnou zrazeninou následkom aterosklerózy, ale o hemoragickú mozgovú príhodu, keď praskne cieva následkom vysokého krvného tlaku. „Vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku je priamy,“ tvrdí doc. MUDr. Štefan Farský zo Slovenskej ligy proti hypertenzii. „Znížený príjem soli preukázateľne znižuje riziko mozgovo-cievnej príhody a srdcového zlyhania. Brzdí nárast krvného tlaku s vekom.“
„Existuje geneticky určená individuálna reakcia na zvýšenú dávku soli. Jedinci citliví na soľ reagujú na vysokú dávku soli väčším vzostupom krvného tlaku ako tí, čo soľ tolerujú. Naše štúdie ukazujú, že cca 50 % hypertonikov a 29 % normotenzných osôb (s normálnym krvným tlakom) je citlivých na soľ,“ dodáva prof. László Kovács. „Výhody z obmedzenia príjmu soli teda môže mať viac ako polovica bežnej populácie.“
Soľ v sladkých sušienkach
Mnohí si to neuvedomujú, ale skrytá soľ sa nachádza napríklad aj v sladkých sušienkach či oblátkach. V časopise d-Test 5/2017 porovnávali obsah soli práve v týchto sladkých maškrtách. „Sladkosti v našom porovnaní ukázali, že obsah soli sa v rôznych výrobkoch rovnakej kategórie môže výrazne odlišovať. Ako príklad poslúžia Opavia Zlaté oblátky s lieskovo-orieškovou náplňou (0,4 % soli) a vzhľadovo im podobné Schär Gluten free Wafers all vaniglia (1,4 %). Odlišujú sa však aj tie isté výrobky v závislosti od príchute ich náplne, čo dobre ilustruje dvojica Brumíkov od Opavie. Zatiaľ čo marhuľový si vystačí s 0,58 % soli, mliečny obsahuje 0,83 % soli. Neostáva nič iné, len si vyhradiť dostatok času a údaje na obaloch ešte pri regáli porovnať,“ konštatujú v časopise.
Dnes na každej etikete nájdete tabuľku nutričných hodnôt v 100 gramoch výrobku, čo umožňuje ich vzájomné porovnávanie. Ak budete porovnávať obsah soli na jednu porciu, dajte si pozor na to, čo je výrobcom považované za jednu porciu. Predpisy totiž neurčujú, ako veľká je jedna porcia, takže výrobca má možnosť určiť si ju čo najmenšiu, aby sa na správne miesto v označovaní dostali čo najpriaznivejšie čísla.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým konzumáciu maximálne 5 gramov soli denne (necelá čajová lyžička). Pre deti by mal byť tento príjem ešte viac obmedzený a vychádzať najmä z ich energetického výdaja. Zároveň sa odporúča pri varení používať soľ obohatenú jódom. Pozor na potraviny s obsahom soli vyšším ako 2–2,5 %! Pri nákupoch pre deti zbystrite pozornosť pri potravinách s viac ako 1 % podielom soli.