Spôsobujú rodinám veľké utrpenie a medicína si s nimi stále nevie poradiť.
Parkinsonova choroba
Nevyhol sa jej ani pápež Ján Pavol II. Z dosiaľ nevysvetlených príčin pri nej klesá množstvo nervových buniek produkujúcich dopamín. Výsledkom je strata koordinácie pohybov prejavujúca sa ako trasenie, stuhnutie svalov a kĺbov a ťažkosti s pohybom. Postihuje približne dvoch ľudí z tisícky a väčšinou sa vyvinie po 50-tke.
Okrem problémov s rovnováhou, chôdzou a spomalením pohybov sa choroba prejavuje aj zhoršením reči alebo vykonávaním iných jednoduchých činností. Priebeh Parkinsonovej choroby sa u pacientov značne líši, niektorí pacienti majú iba niekoľko znepokojujúcich príznakov počas mnohých rokov, zatiaľ čo iní majú obzvlášť závažné stavy, ktoré im znemožňujú čiastočne či úplne sa hýbať. Ľudia s Parkinsonom často vyhľadajú pomoc najmä kvôli traseniu, ktoré je viditeľné a ľahko pozorovateľné.
Smutné je, že na toto ochorenie neexistuje žiaden liek. Niektoré prípravky môžu pomôcť pacientom kontrolovať množstvo príznakov, samotné ochorenia však nezastavia. Možný je aj chirurgický zákrok, ale robí sa len u tých pacientov, ktorí trpia silným ochorením alebo sa ich stav rýchlo zhoršuje a nereaguje na inú liečbu. Vedci skúmajú možnosti transplantácie nervových buniek v mozgu, aby boli schopné produkovať dopamín, ale zatiaľ k úspešnému koncu nedošli.
Alzheimerova choroba
Podobne ani pri nej medicína nepozná účinný liek. Tiež ide o deštruktívne ochorenie mozgu, patrí však do skupiny chorôb nazývaných demencie. Kým pri parkinsonovi ostáva myseľ nepoškodená, u alzheimera sa jej stav rapídne zhoršuje.
Prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť. Chorý si nevie spomenúť na to, čo sa stalo pred piatimi minútami, ale živo si pamätá na veci spred niekoľkých rokov. Neskôr dôjde k nenávratnému poškodeniu aj dlhodobej pamäti. Postupne a spravidla pomaly stráca svoje intelektové, rozumové schopnosti. Nevie, ktorý je deň a rok, stráca orientáciu, nie je schopný myslieť a uvažovať a tragédia vrcholí, keď nepozná ani svojich najbližších. V rozvinutom štádiu ochorenia si chorý svoj intelektový deficit neuvedomuje, je nesebakritický.
Postup ochorenia je rôzny. V niektorých prípadoch mierny a môže sa i dočasne pozastaviť. Utrpenie môže trvať 4 až 12 rokov. Podobne ako u parkinsona, ani pri alzheimerovi nie sú známe príčiny. Lekári však poznajú niekoľko rizikových faktorov. Môžu byť v génoch, životnom prostredí, vírusoch. Jedným z rizikových faktorov je aj vek. Vo vekovej skupine od 40 do 65 rokov pripadá jeden človek postihnutý Alzheimerovou chorobou na 1000 obyvateľov, v skupine od 65 do 70 rokov už jeden na 50 obyvateľov.
Na Slovensku sa odhaduje počet postihnutých na 40 až 50-tisíc. Aspoň miernou formou tejto choroby trpí približne 15 percent obyvateľstva starších ako 65 rokov.
Liek proti nej zatia neexistuje. Niekoľkoročný výskum Alzheimerovej choroby však prináša čiastkové úspechy. Vedecký tím Neuroimunologického ústavu SAV skúma hlavnú stavebnú zložku smrtonosných Alzheimerových vlákien, ktoré spôsobujú pomalé, ale nenávratné odumieranie nervových buniek mozgu a ich vzájomného prepojenia. Tieto vlákna zničia celú informačnú a pamäťovú zložku mozgu.
Okrem toho sa onedlho začne s testovaním novej vakcíny proti Alzheimerovej chorobe. V klinických testoch ju vyskúša okolo 420 pacientov. Okrem Slovenska sa na testovaní zúčastní Česko, Rakúsko, Chorvátsko, Francúzsko a Nemecko. Vakcína je určená predovšetkým ľuďom, ktorí už trpia Alzheimerovou chorobou. Ak by boli výsledky pozitívne, neskôr ju využijú na výrobu preventívnej vakcíny. Výsledky by mali byť známe v roku 2012.