Štúdia odborníkov z medzinárodného výskumného ústavu v Lyone porovnáva vývoj úmrtnosti na rakovinu prsníka v troch pároch krajín, ktorých zdravotné systémy sú podobné, ale ktoré zaviedli systematické mamografické vyšetrovania v rôznom čase.
V Severnom Írsku, kde so systematickým vyšetrovaním začali začiatkom 90. rokov, klesla v rokoch 1989 až 2006 úmrtnosť o 29 percent. V Írskej republike, ktorá zaviedla systematickú mamografiu roku 2000, to bolo o 26 percent.
V Holandsku, ktoré tento program zaviedlo roku 1989 a zovšeobecnila ho roku 1997, bol pokles 25 percent proti 20 percentám v Belgicku, kde sa program začal roku 2001.
Vo Švédsku, ktoré program zaviedlo už roku 1986, predstavoval pokles úmrtnosti 16 percent, zatiaľ čo v Nórsku to bolo 24 percent, aj keď program zaviedli až roku 2005.
Vedúci výskumného tímu Philippe Autier agentúre AFP povedal, že on sám v 90. rokoch systematickú mamografiu silne presadzoval, ale že pri skúmaní jej účinnosti v dlhodobom meradle „značné množstvo údajov ukazuje, že jej vplyv je slabý alebo nulový“.
Jérôme Viguier z francúzskeho Národného ústavu pre rakovinu však vyslovil výhrady. Povedal, že aj keď cieľom systematického vyšetrovania je zníženie úmrtnosti, nie je to všetko. „Cieľom je tiež prísť na chorobu čo najskôr, aby bolo možné nasadiť menej náročné, menej mrzačiace liečenie, po ktorom zostane menej stôp.“
Systematická mamografia je už dlho medzi odborníkmi predmetom diskusie. Niektorí sa domnievajú, že nad pozitívnymi účinkami prevažujú tie negatívne. Obávajú sa, že odhalenie tých nádorov, ktoré by nikdy nespôsobili problém, môže mnohé ženy viesť k zbytočnému radikálnemu liečeniu a spôsobovať im psychologické problémy, ktoré by inak nezažili.
V rôznych štúdiách z posledných rokov sa tiež objavili rozdielne výsledky. Dánski vedci napríklad tiež dospeli k záveru, že všeobecné mamografické vyšetrovacie programy k znižovaniu úmrtnosti neprispievajú, podľa britských vedcov k nemu naopak prispievajú podstatnou mierou.