Fajčenie a krvný obeh
Fajčenie alebo sprostredkované inhalovanie veľkého množstva cigaretového dymu niekedy dočasne ovplyvnia činnosť srdca a obehového systému. Nikotín v dyme dočasne zvyšuje tlak krvi, zrýchľuje srdcovú činnosť, ovplyvňuje množstvo krvi prečerpávanej srdcom a prietok krvi cez srdcové artérie. To tiež spôsobuje zúženie tepien v dolných aj horných končatinách. Fajčenie urýchľuje a podporuje tvorbu krvných zrazenín.
Fajčenie a kôrnatenie ciev
Tukové nánosy, ktoré sa usadzujú na vnútorných stenách ciev, spôsobujú zužovanie ciev a stratu ich pružnosti. Vtedy srdce musí pracovať ťažšie, aby pretlačilo krv cez zúžené cievy. Upchaté cievy sú najčastejšou príčinou srdcového infarktu a mozgovej porážky. Kôrnatením srdcových artérií a aorty trpia oveľa častejšie fajčiari ako nefajčiari.
Fajčenie a cholesterol
Fajčenie zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi. Fajčiari majú aj veľmi často nižšiu hladinu HDL – tzv. dobrého cholesterolu.
Choroby periférneho obehového systému
Ochorenie periférneho vaskulárneho systému je zúženie krvných ciev rozvádzajúcich krv do dolných a horných končatín. Týmto ochorením trpia fajčiari oveľa častejšie a choroba má u nich oveľa horší priebeh ako u nefajčiarov. Nebezpečenstvo vzniká najmä vtedy, ak krvná zrazenina zablokuje zúženú cievu. Výsledkom môže byť poškodenie funkčnosti cievy alebo úplné ochrnutie ruky alebo nohy. Ľudia, ktorí prestanú fajčiť, môžu neraz znížiť závažnosť tohto ochorenia.
Fajčenie a infarkt
Fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu v krvi, obezita, diabetes a telesná nečinnosť sú hlavnými rizikovými faktormi pre vznik infarktu. Ľudia, ktorí už majú vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cholesterolu v krvi (alebo oboje), a ktorí navyše aj fajčia, výrazne zvyšujú nebezpečenstvo vzniku srdcového infarktu. Ten, kto vyfajčí balíček cigariet denne, je dvojnásobne ohrozený infarktom ako ten, kto nikdy nefajčil. Navyše ak dostane infarkt fajčiar, má nižšie šance na prežitie ako nefajčiar.
Fajčenie a bolesť v hrudníku
Angina pectoris (bolesť v hrudníku) sa objavuje, keď srdcový sval nedostáva počas námahy dosť kyslíka. To vyvolá situáciu, že srdce bije rýchlejšie. Keď sa fajčiar s anginou pectoris namáha, pocíti jej príznaky oveľa skôr ako za normálnych okolností. Často to znamená, že musí obmedziť svoje aktivity.
Fajčenie a mozgová mŕtvica
Niektoré rozsiahle štúdie poukazujú na súvislosť medzi fajčením cigariet a rôznymi druhmi mŕtvice. Vo Framingham Heart Study sa uvádza, že výskyt mozgovej príhody u mužských fajčiarov je o 40 percent a u žien fajčiarok o 60 percent vyšší, ako u nefajčiarov. Dva roky po tom, čo zanechajú fajčenie, je riziko mozgovej porážky u takýchto ľudí rovnaké ako u nefajčiarov.
Fajčenie a chronické pľúcne ochorenia
Fajčenie je hlavná príčina spôsobujúca chronickú bronchitídu a emfyzém. Tieto chronické pľúcne choroby vyvolávajú zvýšený tlak na srdce a keď sa vyvinie niektoré z ochorení srdca, môže to viesť k srdcovému zlyhaniu. Fajčenie tiež zapríčiňuje rakovinu pľúc, ústnej dutiny a hrdla.
Fajčenie a dospievajúca mládež
Čím skôr človek začne fajčiť, tým viac ohrozuje svoje zdravie do budúcnosti. Tínedžerom sa zdá riziko srdcového infarktu príliš vzdialené. No práve oni môžu trpieť kašľom, úbytkom energie a búšením srdca spôsobeným fajčením. Ak mladý človek neprestane fajčiť, tieto príznaky sa môžu časom zhoršovať a môžu viesť k rozvoju srdcových ochorení alebo chronických pľúcnych ochorení.
Fajčenie a antikoncepcia
Fajčiarky, ktoré užívajú antikoncepciu, sú viac ohrozené srdcovým infarktom a mozgovou mŕtvicou ako nefajčiarky.
Cigarety s nízkym obsahom dechtu a nikotínu
Neexistujú bezpečné cigarety. Vedci nezaznamenali, že by fajčenie cigariet s nízkym obsahom dechtov a s nízkym obsahom nikotínu znižovalo ohrozenie chorobami koronárneho srdcovo-cievneho systému. Veľa fajčiarov, ktorí nahradili normálne cigarety za tie s nízkym obsahom dechtov alebo nikotínu, fajčí viac cigariet a dym vdychujú hlbšie, aby si vynahradili zredukovaný obsah nikotínu. To môže spôsobovať nové problémy, pretože decht a nikotín nie sú jediné škodlivé substancie v tabakovom dyme. Hlbšou inhaláciou dostávajú fajčiari do tela iné škodlivé látky a tak zvyšujú svoje zdravotné riziká. Zdroj: tvojesrdce.sk
Fagerstömov test nikotínovej závislosti
Ako neskoro po prebudení si zapálite prvú cigaretu?
do 5 minút – 3 body
o 6 až 30 minút – 2 body
o 31 až 60 minút – 1 bod
po 60 minútach – 0 bodov
Je pre vás obťažné nefajčiť tam, kde nie je fajčenie dovolené?
áno – 1 bod
nie – 0 bodov
Ktorú cigaretu by ste neradi prišli?
prvú ráno – 1 bod
ktorúkoľvek inú – 0 bodov
Koľko cigariet denne fajčíte?
0 až 10 – 0 bodov
11 až 20 – 1 bod
21 až 30 – 2 body
31 a viacej – 3 body
Fajčíte častejšie predpoludním?
áno – 1 bod
nie – 0 bodov
Fajčíte aj pri chorobe?
áno – 1 bod
nie – 0 bodov
Vyhodnotenie – súčet bodov predstavuje závislosť od nikotínu:
0 až 1 – žiadna alebo veľmi malá závislosť
2 až 4 – nízka závislosť
5 – stredná závislosť
6 až 7 – vysoká závislosť
8 až 10 – veľmi vysoká závislosť