Vo väčšine týchto štúdií sa robili aj korekcie vzhľadom na vek, pohlavie, hmotnosť, fajčenie a fyzickú aktivitu. Z publikovaných článkov vyplýva, že priaznivý vplyv sa zvyšuje s počtom vypitých káv do 4 až 6, potom sa opäť znižuje.
Odpoveď na otázku, prečo je to tak, nie je zatiaľ známa. Podanie samotného kofeínu neovplyvňuje glykémiu tak, ako podanie kávy. Káva je bohatým zdrojom nielen kofeínu, ale aj minerálov, fytochemikálií vrátane chlorogénovej kyseliny. Chlorogénová kyselina sa úspešne uplatnila na znížení hladiny cukru v pokusoch na malých zvieratách aj vo zvýšení citlivosti na inzulín. U človeka navyše znižuje vstrebávanie glukózy z čreva.
To môže byť vysvetlením, prečo káva ovplyvňuje skôr pozáťažovú glykémiu po jedle ako glykémiu na lačno. Zaujímavé je, že rovnaký účinok bol zaznamenaný pri bežnej káve s obsahom kofeínu, ale aj pri bezkofeínovej káve. Pri jej pití došlo navyše aj k priaznivému zvýšeniu GLP-1 – ďalšieho mechanizmu v udržaní vyhovujúcej hladiny glykémií. Predpokladá sa, že kyselina chlorogénová je schopná v pečeni ovplyvňovať metabolizmus glukózy prostredníctvom enzýmu glukózo-6-fosfatázy.
Káva je aj dobrým zdrojom horčíka a jeho pozitívny vplyv na metabolizmus cukrov je dobre známy. Navyše má aj silné antioxidačné vlastnosti, ktoré môžu ochraňovať bunky podžalúdkovej žľazy, teda tie, v ktorých sa tvorí inzulín, pred oxidačným stresom. Jednou z hypotéz aj je, že káva podporuje inzulínovú senzitivitu v tkanivách a tak zabraňuje vzniku alebo rozvoju cukrovky. Paradoxne však bezprostredne po konzumácii kofeínu dochádza prechodne k zníženiu inzulínovej senzitivity a zhoršeniu metabolizmu glukózy. Preto je dôležité, že pri vyšetrení hladiny glykémie v krvi nalačno musí byť pacient skutočne nalačno, alebo vypiť pred vyšetrením iba čistú vodu.
Dôležitý je aj spôsob prípravy kávy. Najnevhodnejšou je príprava varením. Vtedy sa z kávy uvoľňujú kvapôčky tuku, ktoré sa prejavujú zvýšením hladiny cholesterolu. Prechod od zalievanej kávy k filtrovanej znižuje koncentráciu cholesterolu. Najvhodnejšou je káva pripravená krátkym kontaktom s horúcou vodou, ktorá sa nemá variť a nemá mať viac ako 90 – 95 °C. Presso alebo filtrovaná káva tieto látky neobsahuje. Spôsob prípravy kávy je dôležitý aj pre ovplyvnenie cukrovky. Zaujímavé je sledovanie z Fínska, z krajiny s jednou z najväčších konzumácií káv na svete. Prvotná štúdia, ktorá bola uskutočnená, keď sa vo Fínsku pila najmä zalievaná káva, neukázala rozdiel vo výskyte cukrovky medzi kávičkármi a nekávičkármi. Druhá štúdia, realizovaná neskôr, keď sa vo Fínsku zaznamenal prechod na filtrovanú kávu, sa rizikovosť znížila.
A ako dopadlo porovnanie bežnej kávy s bezkofeínovou? Výsledky sú rozdielne. Niektoré publikované práce preukazujú rovnako priaznivý vplyv aj bezkofeínovej kávy. Pri potvrdení by to znamenalo, že hlavná príčina priaznivého výskytu cukrovky by mala byť mimo kofeínu.
Podľa súčasných zistení káva môže prispievať k zlepšeniu metabolických dejov v organizme. Je dôležité si zvoliť správny druh kávy, najmä kvalitnejšie druhy a takú prípravu, keď sa káva dostáva do styku s horúcou vodou čo najkratší čas. Ukazuje sa, že nie sú rozdiely v kofeínovej a bezkofeínovej káve. Pridaním kakaa, škorice alebo kardamónu sa káva stáva nielen chuťovo zaujímavou, ale je obohatená aj o ďalšie antioxidanty. Káva v žiadnom prípade nemôže ani nenahrádza liečbu diétou, ordinovanými liekmi alebo inzulínom. Na druhej strane je dôležité vedieť, že pitie kávy nie je pre diabetikov nebezpečné a môže mať aj priaznivé zdravotné účinky.