Seknutie v krížoch je následok preťažovania chrbtice

Nečakané „seknutie“ v týchto miestach vie poriadne skomplikovať život. Známe nemecké slovo hexenšus je tak doslova bosoráckou ranou.

Svoj chrbát preťažujeme, nedávame si pozor na prechladnutie, a kým ťažkosti nie sú také veľké, že sa pre bolesť ostro vystreľujúcu do sedacieho svalu a nohy nedokážeme pohybovať, podceňujeme ich. „Už obyčajné sedenie stačí na to, aby sme si poškodzovali chrbticu,“ vysvetľuje neurológ MUDr. Ivan Buran, PhD.

„Najväčšia, stopercentná záťaž na chrbticu sa vyvíja v stoji. V sede dosahuje záťaž 85 % a v ľahu sa zníži len na 25 %. Navyše medzistavcová platnička nemá cievy, vyživuje sa tým, že v rôznych pozíciách ju stavce stláčajú a uvoľňujú, takže nasáva tekutinu ako špongia. Pri sedení je platnička stlačená a jej výživa je nedostatočná. Preto je dôležité aspoň z času na čas vykonať za kancelárskym stolom pohyb, vstať, poprechádzať sa a rozcvičiť sa. Aj keď má človek akútne bolesti krížov, treba robiť aspoň nejaký pohyb, aby sa platničkám zabezpečila výživa a nielen ležať ako Lazar. Hoci seknutý pacient leží pripútaný na lôžko a bolesť mu ešte nedovolí veľmi sa hýbať, môže začať s dýchacími cvikmi a posilňovaním panvového dna. Hlboké svaly chrbta nám totiž drží aj bránica a spoločne so svalmi panvového dna vytvára jeden komplex.“

Svalová nerovnováha – najčastejšia príčina problémov

Jednou z najčastejších príčin bolesti chrbta je porucha funkcie svalov. Svaly, ktoré zabezpečujú sedenie, sa dlhodobým zaťažovaním v rámci nesprávneho sedenia skracujú. Naopak tie, ktoré majú na starosti dynamický pohyb, ochabujú. Medzi oboma týmito skupinami postupne dochádza k nerovnováhe. Nadmerné preťažovanie len jednej skupiny svalov narúša statiku chrbtice.

Známe „seknutie“ v krížoch alebo iná akútna bolesť, ktorá sa náhle objaví, je už len pretečený pohár, do ktorého si postihnutý po celý svoj dovtedajší život „prikvapkával“ chorobné zmeny. Bolesť je potrebný fenomén, ktorým nám náš organizmus dáva najavo, že čosi nie je v poriadku. „Väčšina ľudí však príde za obvodným lekárom a vypýta si na bolesť liek, ktorým jej odstrihne jazyk,“ povedal predčasom pre Pravdu prof. MUDr. Anton Gúth, CSc., prednosta Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie na bratislavských Kramároch. „Len malú časť pacientov pošlú na rehabilitáciu. Pacienti ju prijímajú pozitívne len dovtedy, kým sa z ich strany nevyžaduje aktivita. Obyčajne s nevôľou prijímajú cvičenia, ktoré si vyžadujú ich aktívnu účasť.“

Správne držanie tela plus chránená pozícia chrbtice

Čo teda robiť, aby sme sa nedostali s bolesťami chrbta na neurológiu alebo dokonca neurochirurgiu? V prvom rade nezabúdať na správne držanie tela. Človek má počas dňa tendenciu hrbiť sa a vysúvať brucho dopredu. Predstavte si človeka, ktorý zvíťazil a dávajú mu vyznamenanie. Taký má typické postavenie hlavy, šije a napriamenú krčnú a hrudnú chrbticu, hrudník v nádychu. Takéto držanie tela si treba opakovane pripomínať.

Okrem toho by sa človek mal naučiť vyhýbať sa aj nesprávnym pohybom a návykom v každodennom živote – dodržiavať správny sed, ktorý znamená mať 90-stupňové uhly v kolenách, lakťoch aj bedrových kĺboch. Kolená treba mať pri sede od seba, čomu sa niekedy hovorí aj chlapský sed. Ráno treba vstávať z postele z ľahu zásadne cez jeden bok, spustiť nohy z postele nadol a následne sa zodvihnúť s pomocou rúk. „Koho už bolia kríže, začne to automaticky robiť správne, nevyskočí ako srnka,“ konštatuje MUDr. Buran. Topánky si treba obúvať v podrepe s jedným kolenom na zemi a ak má človek k dispozícii stoličku a nemá problém s bedrovými kĺbmi, preložiť si v sede nohu cez koleno.

Podobné zásady sa dajú dodržiavať aj pri iných bežných pracovných činnostiach, aby bola chrbtica v tzv. chránenej pozícii. Nikdy napríklad nedvíhame predmety zo zeme tak, že sa po ne zohneme s vystretými nohami, použiť predklon je chyba! Vždy pokrčíme nohy v kolenách, v podrepe napneme stehenné svaly, vtiahneme brucho a s rovným chrbtom zodvihneme predmet alebo dieťa. Iná možnosť je položiť jedno koleno na zem a zodvihnúť sa z tejto pozície.

Taška zavesená len cez jedno plece takisto narúša rovnováhu stavcov. Ak si ju však zavesíme krížom cez plece a hrudník, odľahčíme chrbticu. Pri žehlení stačí nastaviť si žehliacu dosku do správnej výšky a jednu nohu vyložiť na malý stolček. Pri kúpaní dieťaťa vo vani sa k nemu nezohýbať, ale kľaknúť si k vani na zložený uterák či koberček a bruchom sa o vaňu oprieť.

Uprednostniť športy s koordinovaným pohybom

Nie každý pohyb chrbtici pomáha. „Pohybové aktivity človeka sú rôzne a rozmanité sú preto aj formy pohybu a zaťaženia pohybového aparátu,“ vysvetľuje športový lekár MUDr. Ernest Caban. „Jednotlivé športy môžeme z hľadiska pohybu rozdeliť na dve veľké skupiny: Do tej prvej patria športy s koordinovaným pohybom. Počas nich je pohyb väčšinou pod našou kontrolou a patrí sem napríklad beh, cyklistika (s výškou riadidiel tak, aby drieková chrbtica nebola v predklone), plávanie, joga, beh na lyžiach alebo najnovší hit – chôdza s palicami.“ Pri tejto forme pohybu dochádza podľa odborníka k minimálnemu poškodzovaniu pohybového aparátu a pomerne nízka je aj možnosť úrazu. Čo sa týka problémov s chrbticou, z plaveckých štýlov sa odporúča najmä kraul a znak. Prsia s tým, že hlavu treba ponárať pod vodu. Ak totiž držíme pri plávaní hlavu nad hladinou, chrbtica je neprirodzene prehnutá.

Druhú skupinu tvoria športy s často nekontrolovateľným, nekoordinovaným pohybom. „Práve tu hrozí najväčšie nebezpečenstvo poškodenia pohybového aparátu,“ upozorňuje MUDr. Caban. Patria sem prakticky všetky kolektívne loptové hry, futbal, hádzaná, basketbal, ale aj tenis či squash. Ide o športy, kde občas pod vplyvom súpera alebo kontaktu s ním poškodí násilie pôsobiace na náš pohybový aparát, chrupavky, väzy a nezriedka dokonca kosti.

„Najlepšia mobilizácia chrbtice je obyčajná chôdza,“ myslí si MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva. „Keď kráčate, nie je možné, aby ste nič nerobili s chrbticou. Odporúčam kontinuálne chodiť aspoň tridsať minút denne.“ Odborníci považujú dokonca za výborný pohyb chôdzu smerom dozadu, hoci tento druh pohybu sa dá pravdepodobne vykonávať len na bežeckých dráhach športovísk, keď tam nikto iný nie je.