Foto: SHUTTERSTOCK
Vieme, že autoimunitné ochorenia sú tie, pri ktorých je imunitný systém akoby nadmerne aktívny v rozpoznávaní a ničení, pričom napáda aj niektoré štruktúry vlastného tela. Popri rôznych typoch alergií takto najčastejšie pribúdajú ochorenia štítnej žľazy. Ide o akúsi novú „epidémiu“, ktorá postihuje aj mladých ľudí.
Štítna žľaza, dvojlalokový orgán umiestnený na krku, ovplyvňuje v organizme celý metabolizmus. Ak produkuje málo hormónov, naša látková premena sa spomalí, ak ich je veľa, metabolizmus sa zrýchli. Čiže ak nepracuje tak, ako by mala, môžu nastať vážne zdravotné problémy.
Medzi najčastejšie systémové autoimunitné ochorenia dneška patrí chronický autoimunitný zápal štítnej žľazy. Ide o poruchu imunitného systému, ktorý svoje mechanizmy namieril proti štítnej žľaze, v ktorej spôsobuje chronický zápal a postupnú deštrukciu. Časom vedie ku jej nedostatočnej funkcii (hypotyreóze). Dôvody nepoznáme, možné sú vplyvy vonkajšieho prostredia ako žiarenie, infekcie, v niektorých rodinách sa toto ochorenie dedí z matky na dcéru, vnučku a podobne.
Rýchlosť vývoja tohto ochorenia je rôzna. Najčastejší priebeh je taký, že počas dlhého obdobia štítna žľaza funguje normálne, s tým, že v krvi pacientok (10– až 15-krát častejšie sú nimi totiž ženy) sa nachádzajú autoprotilátky proti antigénom štítnej žľazy. Aj na to sa príde náhodne, resp. sa to nediagnostikuje vôbec, pretože ochorenie sa v tomto štádiu neprejavuje nijakými príznakmi. Navyše sa s tým nedá ani nič robiť, pretože nie je dôvod liečiť bezpríznakové ochorenie. Pacientka, ktorej „protilátky proti štítnej žľaze“ v krvi našli, by však mala chodiť na pravidelné endokrinologické kontroly. Liečba tyroxínom (hormón štítnej žľazy) sa začína až po tom, čo dôjde ku zníženej činnosti štítnej žľazy.
Sú však odborníci, ktorí si myslia, že nasadiť liečbu je žiaduce už v tomto období, kým hladiny hormónov štítnej žľazy (T3 a T4) poklesnú. Dôležitá je podľa nich hladina TSH, čo je hormón podmozgovej žľazy hypofýzy, ktorého úlohou je štítnu žľazu stimulovať. Jeho vyššia hladina už napovedá o tom, že s týmto orgánom v tvare motýľa nie je všetko v poriadku, že jeho kapacita nestíha. Niekedy sa štítna žľaza zväčšuje (vzniká tzv. struma), alebo je tvrdá, tuhá na pohmat bez ohľadu na jej veľkosť. Na ultrazvuku vidieť aj isté typické zmeny.
„Pre funkciu štítnej žľazy má nenahraditeľný význam jód. Kúpeľná procedúra v podobe jódového kúpeľa má pozitívny vplyv na nasýtenie štítnej žľazy jódom a tvorbu hormónov štítnej žľazy so skratkami T3 a T4,“ tvrdí MUDr. Táňa Jasičová, primárka oddelenia dospelých Prírodných jódových kúpeľov Číž. „V procese liečby zníženej činnosti štítnej žľazy má určite svoje opodstatnenie liečba prírodnou jódovou balneáciou v podobe pitnej kúry, jódového vaňového kúpeľa či inhalácie jódovej mikroklímy v priebehu kúpeľnej liečby.“
Niekedy sa stáva, že k zníženej funkcii štítnej žľazy dôjde už spoločne so zápalom. Pacientka však o svojej hypotyreóze nevie, únavu, ospanlivosť či apatiu, prípadne priberanie na váhe možno totiž pripísať mnohým iným faktorom. Znížená činnosť štítnej žľazy by sa mala vylúčiť u žien, ktoré nemôžu otehotnieť, pretože môže spôsobovať poruchy plodnosti. Takisto tehotenstvo je obdobím, keď sú nároky na činnosť štítnej žľazy výrazne zvýšené, takže pri nedostatočnosti štítnej žľazy je náhrada hormónov štítnej žľazy mimoriadne dôležitá pre budúcu mamičku aj vyvíjajúci sa plod. Stav sa však môže zhoršiť aj 3 až 6 mesiacov po pôrode. Následkom nedostatku hormónov štítnej žľazy môže byť aj zvýšená hladina cholesterolu a urýchlenie aterosklerózy. Pravdepodobnosť zníženej funkcie štítnej žľazy stúpa s vekom.
Pri zníženej funkcii štítnej žľazy pacient dostáva len to, čo mu v organizme chýba. Ide teda o substitučnú liečbu syntetickým hormónom štítnej žľazy, ktorý má rovnaký účinok ako prirodzene sa vyskytujúce hormóny štítnej žľazy. Viaceré pacientky, ktoré boli unavené a apatické a pripisovali to napríklad menopauze, po začiatku liečby doslova „ožijú“.