Sexuológ Radim Uzel: Žena môže "vždycky", muž len sporadicky

Aká je najlepšia antikoncepcia? Radím uzel! A najlepšie afrodiziakum? Predsa doktor Radim Uzel a jeho vtipné rýmovačky o sexe. Napríklad táto: "Gejša, to je též k...a, ale ne zdejša". Alebo tá z titulku rozhovoru: "Žena může vždycky, muž jen sporadicky". Na bratislavskom erotickom festivale sme sa zhovárali s bodrým 77-ročným sexuológom z Prahy MUDr. Radimom Uzlom.

08.12.2017 06:00
Sexuológ Radim Uzel Foto:
Sexuológ Radim Uzel.
debata (43)

Naposledy som s vami robila rozhovor pred 15 rokmi. A pýtala som sa vás, či sa ešte viete pozrieť nezaťaženým pohľadom na ženu.

A čo som vtedy odpovedal?

Vraj je vaša profesionálna deformácia gynekológa a sexuológa skôr pozitívna, pretože človeka chráni pred neuváženými životnými krokmi.

(Smiech.) Áno, to je naozaj múdra veta. A môžem dodať, že rokmi tej nezaťaženosti trošku ubúda. Pretože som sa popri gynekológii, pôrodníctve a súdno-znaleckých posudkoch v sexuálnej trestnej činnosti stal aj súdnym znalcom v odbore lekárskej sexuológie a musím skonštatovať, že Pánboh má na svete prapodivnú ľudskú čeliadku. Čo všetko ľudia navyvádzajú… Mňa už teda neprekvapí vôbec nič.

Pohľad na rôzne ľudské úchylky sa pravdepodobne dobou mení, však?

V súčasnosti sme tolerantnejší, resp. demokratickejší. Samozrejme, ostrá hranica medzi normálnym sexuálnym správaním sa a úchylkou neexistuje. Je tam pomerne rozsiahla sivá zóna a všetko závisí od tolerancie zúčastnených. Pretože, ako vieme, sú páry, ktorým vyhovuje v sexualite napríklad istá forma násilia, resp. ich vzrušujú rôzne praktiky. Ak to dvaja (či viacerí) spoločne robia zhodne a dobrovoľne, majú z toho radosť a nikomu to neprináša telesné či duševné poškodenie, nech si každý robí, čo chce. Takže aj sexuálnu úchylku možno povýšiť na individuálnu normu v prípade dvoch ľudí, ak to robia na dobrovoľnej báze a radi.

Vy ste expert na posudzovanie jednej náročnej kategórie sexuálnych trestných činov – a to znásilnenie v manželstve. Ktorýsi psychiater raz vtipne poznamenal, že väčšina mužov si vôbec neuvedomuje, akého nebezpečného konania sa dopúšťajú tým, keď súložia s vlastnou manželkou.

Táto téma je moja špecialita! Všetci vieme, že násilie a sex sú dve strany jednej mince. Majú k sebe veľmi blízko a niektorí ľudia naozaj považujú isté formy násilia za spestrujúce a koreniace sexuálnu aktivitu, robí im to dobre. Samozrejme, manželská inštitúcia nie je automatickým záväzkom k pohlavnému styku. Aj napriek známemu termínu – plnenie manželských povinností. Hádam jediným rozdielom medzi znásilnením v manželstve a znásilnením neznámym surovcom je malá pravdepodobnosť nedorozumenia v oblasti sexuálneho rituálu. Inými slovami – manželský partner by už mal vedieť, či ženino „hádam“ znamená súhlas alebo nesúhlas so sexom a či vykrúcanie sa v tomto smere nie je len rafinovanou súčasťou vytvárania eroticky nabitej atmosféry.

Ako má chudák znalec posúdiť problém znásilnenia manželky manželom? Navyše, ak sú tí dvaja v rozvodovom konaní, svedkovia aktu, prirodzene, nejestvujú, modriny na manželke obyčajne tiež nie a výpovede sú tvrdením proti tvrdeniu?

Raz dávno som v Ostrave posudzoval prípad znásilnenia v dlhoročnom manželstve inžiniera a učiteľky. Celé roky pani učiteľka známkovala svojho muža za uspokojivé vykonanie domácich prác a keď dosiahol určitý počet bodov, povolila mu pohlavný styk ako prémiu. Raz sa však dožadoval sexu aj vo chvíli, keď nemal splnené úlohy, a tak vlastne došlo k znásilneniu. Musel som skonštatovať, že stačilo vyniesť smeti a problém by nejestvoval.

Tento rozhovor robíme na erotickom festivale v Bratislave. Pôvodne som sa chcela opýtať: Čo robí sexuológ na dôchodku? Ale už je mi jasné, že sa nenudíte…

Okrem písania posudkov veľa cestujem a prednášam. Okrem prednášok na vysokej škole aj na rôznych odborných fórach. Nedávno som bol v Brne, kde som v jeden deň prednášal na veľtrhu Gaudeamus vysokoškolákom a v ten istý deň pôrodným asistentkám. Mám naozaj pestré publikum od školopovinných detí cez pôrodné baby, zdravotné sestry, lekárenské laborantky až po dôchodcov. Takže komunikáciu musím vždy prispôsobiť poslucháčom. Na erotickom veľtrhu je predsa len iné publikum ako v domove pre seniorov.

Áno, tu počas vašej „one man show“ na erotickom festivale ste spomínali, že keď prednášate o orálnom sexe, sedemnástky nadšene prikyvujú a dámy vo vyššom veku sa pohoršene dvíhajú zo stoličiek…Pritom vy sám ste z generácie seniorov. Ešte stále vás ľudia familiárne oslovujú na ulici?

To áno. Ale teraz sa ma už nepýtajú, ako dosiahnuť vaginálny orgazmus. Všetci si so mnou robia selfíčka. A potom sa ma opýtajú, či si to môžu dať na fejsbúk. A ja štandardne odpovedám, nech si ma dajú, kam chcú. To by ste sa čudovali, s kým všetkým som sa tu už dnes odfotil. S bežnými návštevníkmi festivalu, ale aj so striptérkami, čo bolo veľmi príjemné.

Tak mi napadá – jedna z posledných vašich kníh má názov: „Nevěra – a co s ní?“ Tak teda, čo s ňou?

Môj priateľ Miroslav Plzák radil to povestné: Zatloukat, zatloukat, zatloukat. Ale keďže najviac nevier dnes „praskne“ prostredníctvom správ v mobile, ja odporúčam: Mazať, mazať, mazať! (Smiech.)

Zmenila sa v súčasnej dobe elektronického sexu definícia nevery?

Myslím, že to, čo je nevera, sa nedalo jednoznačne definovať v minulosti a nedá sa to ani teraz, v období kybersexu. Tak, ako sa nedá v sexe jednoznačne určiť, čo je ešte normálne a čo už nie. Je to o individuálne nastavených hraniciach. Raz som na jednej prednáške dostal písomne položenú otázku od jednej poslucháčky, či sa dá za neveru považovať aj to, ak má žena s milencom pohlavný styk a nedosiahne pri ňom orgazmus. Publikum sa vtedy dosť pobavilo. Iná otázka možno znie, je neverou orálny sex? Hlavný propagátor orálneho sexu Bill Clinton by sa iste dušoval, že to nevera nie je. Vidíte, že tieto veci vnímame veľmi rôznorodo.

Ešte jedna z vašich knižiek je hitom sezóny. Sú to spomienky vášho dedka, ktorý bol tiež lekárom: „Můj dědeček MUDr. Karel Uzel“.

Áno, bude sa robiť dotlač. Môj dedko bol všeobecným lekárom, promoval na lekárskej fakulte v roku 1902. Samozrejme, v období Rakúsko-Uhorska ešte nijaká sexuológia neexistovala a masturbácia bola najväčší hriech. Sú to spomienky na jeho štúdiá, na jeho angažmán v prvej svetovej vojne, pretože tri roky strávil na fronte ako lekár. Tieto jeho pamäti som roky uchovával ako rodinnú relikviu. Vydali sme to spoločne s dobovými fotografiami a knižka sa vypredala. Okrem toho som ako zástupca predsedu Obce českých spisovateľov s tlačovou hovorkyňou Danielou Kovářovou, bývalou ministerkou spravodlivosti, dal dohromady knihu „Jak se žije padesátkám, aneb Čarodejnice neupalovat“. Z hľadiska muža aj ženy je totiž päťdesiatka kritický vek. Kniha je o tom, že žena v zrelom veku to nemá vo svete zameranom na mladosť a výkon jednoduché, ale aj na „čarodejnicu 50+“ ešte mnohé čaká!

V tomto veku je aj vaša jediná dcéra Katarína, vyštudovaná operná speváčka. Ako spolu vychádzate? V minulosti ste priznali, že keď bola v puberte, rozhovory o sexualite ste s ňou veľmi nezvládli. Ako sa vraví – pod lampou najväčšia tma.

S dcérou si až tak nerozumieme, generačný konflikt sa vystupňoval. Ale mám dvoch vnukov, 27-ročného a 9-ročného. Najmä s tým starším si rozumiem veľmi dobre. V dnešnom svete elektroniky ma naučil užitočné veci. Napríklad mi namontoval do mobilu aplikáciu, s pomocou ktorej si môžem objednať taxík. Nesmierne sofistikovaná záležitosť. Už si inak taxík ani neobjednávam.

A čo sociálne siete?

V tejto sfére nie som aktívny. Ja totiž nepociťujem nedostatok sociálnych kontaktov. Len vystrčím „ksicht“ z domu a už sa so mnou ľudia fotografujú. Na fejsbúku ma iste možno nájsť dostatočne často aj bez môjho pričinenia.

Posunula sa naša sexualita nejako výrazne inam – povedzme od revolúcie 1989, keď sa otvorili hranice?

Sexualita je stále rovnaká od dôb neandertálskeho človeka – napriek tomu, že lietame do vesmíru, používame internet a cestujeme na druhý koniec sveta hoci v rámci sexturistiky. Je to pud, ktorý vždy bol, je a bude. Najväčšia zmena je v tom, že dokážeme o mnohých veciach otvorene hovoriť a tolerujú sa aktivity, ktoré boli kedysi úchylné a zakázané. Spomínam si na to, ako som po prvýkrát ukázal rozbalený prezervatív v ostravskej televízii niekedy v rokoch 1978–1979. Mal som dva roky zákaz vystupovania. A režisér musel emigrovať do Austrálie.

Vy ste s manželkou oslávili zlatú svadbu, ale manželstvo už dnes veľmi populárne nie je…

To všetko je pravda. Dá sa to dokumentovať na počte detí narodených mimo manželstva. V časoch Rakúsko-Uhorska, ale aj komunizmu nikdy neprekročil počet detí narodených mimo manželstva tri percentá. V dnešnej dobe to je 30 % a počtom mimomanželských detí dobiehame severské krajiny, kde je nemanželské dieťa už častejšie ako dieťa narodené v manželstve. Je to dané tým, že aj spoločenský pohľad na tieto deti je iný. Za Rakúsko-Uhorska mal každý v rodnom liste napísané, či pochádza zo zväzku manželského, alebo nemanželského. Nemanželský syn bol napríklad hendikepovaný aj čo sa týka služobnej kariéry – napríklad v armáde mohol dosiahnuť len určitú šaržu. Dnes sa vás na to nikto nepýta. Aj to spolužitie „na psí knížku“, ako sa v Česku hovorí, sa už chápe ako norma. Neznamená to však, že manželstvo je odsúdené na zánik, ženiť a vydávať sa určite budú aj nasledujúce generácie, ale už sa na tom tak netrvá. Veľký problém však vznikol, čo sa týka zoznamovania. Ženy tak dlho bojovali za rovnoprávnosť, až im dnes mnohé veci začínajú prekážať.

Dnes, keď sa žene chlap prihovorí na zastávke autobusu a pozve ju na kávu, je považovaný za akéhosi úchyláka. Pritom cez čet dokážu mnohí s úplne cudzími ľuďmi zdieľať aj tie najintímnejši­e veci.

Problém je v tom, že ľudia zabudli komunikovať. Všimnite si, ako nepekne rozprávajú redaktori v televízii. Nevedia sformulovať vetu, hovoriť spisovne. V škole ich nikto nenaučil, ako má vyzerať normálny slovný prejav. Prídu dvaja zamilovaní do kaviarne a namiesto rozhovoru ťukajú do smartfónov. Možno sa spolu zhovárajú prstokladom! Je to zhubné! Medziľudská komunikácia je stará ako pračlovek, a to, že takto upadá, nesiem ja osobne veľmi ťažko. Dospelí vzdelaní ľudia nedokážu tvoriť vety, súvetia, hovoria v skratkách a s pomocou smajlíkov. A druhá vec je zábava, niekedy sa mi zdá, že spoločnosť infantilizuje, ľudia sa hrajú. My sme sa naposledy hrali v puberte.

Spomenuli ste boj žien za rovnoprávnosť a záležitosti, ktoré im prekážajú. Čo si myslíte o kauzách žalôb amerických herečiek za sexuálne obťažovanie?

Pani redaktorka, keby som sa stal prezidentom, okamžite sa nájde zo 20–30 žien, ktoré som v živote obťažoval a začnú sa zviditeľňovať. To je osud slávnych a bohatých ľudí, že sa na nich iní priživujú. Občas čítam, že nejaký lekár bol potrestaný, pretože ťapol sestričku po zadku. Ja som za päťdesiat rokov praxe plesol po zadku desiatky sestričiek! Nijaká si nesťažovala, možno aj preto, že mám v sebe určitú sociálnu inteligenciu a viem čítať v tvári. A akosi vytuším, čo si môžem dovoliť. Poznal som dve alebo tri sestričky, ku ktorým som sa len priblížil a bolo mi to jasné: „Tu si neplácneš, kamaráde.“ Ak vám dám teraz ruku na koleno, viem, že vy ma zajtra žalovať nebudete. Ani keď sa stanem prezidentom. (Smiech.).

Ďakujem za dôveru, chyťte si.

Je to nafúknutá kauza a ide to z rovnostárskej Ameriky. Poviem vám jeden príklad: Nás ako pôrodníkov učili tzv. ochranárske gestá. Keď sa tehotná budúca mamička bojí, zoberiete ju okolo ramien a upokojujete slovami, že všetko bude dobré, je v dobrých rukách, v pôrodnici jej pomôžeme. Zbavíme ju stresu a napätia. Keby som niečo také urobil v Spojených štátoch – koniec! Tam sa jej môžem rýpať vo všetkých telesných otvoroch, pretože to mám ako gynekológ v popise práce, ale nesmiem ju zobrať okolo ramien. Pretože to už nemám v popise práce! A to isté sa týka charakteristiky znásilnenia. Tam žena hocikedy v priebehu dobrovoľne započatého pohlavného styku môže povedať dosť a ak muž neprestane, od tej chvíle je to znásilnenie. Vyzerá to tak, že každý muž by si mal od ženy pred pohlavným stykom dať podpísať reverz.

Vy máte takú peknú rýmovačku, ktorá jej aj titulkom tohto rozhovoru: „Žena môže vždycky, muž len sporadicky.“ Na prednáške ste so sarkazmom pre vás typickým hovorili o tom, že stoporený mužský penis je vlastne malý zázrak. Publikum sa dobre bavilo.

Ja tvrdím, že nad každým stoporeným penisom by sa mala slúžiť bohoslužba! Mužská sexualita je totiž úplne závislá od tej prekliatej erekcie! Niekedy je erektilná dysfunkcia následkom cievnej, niekedy psychickej poruchy. Dá sa to dobre odlíšiť s pomocou tzv. nočnej erekcie. Ako má chlap zistiť, že mal v noci erekciu? Nalepí si na penis pásik nepoužitých poštových známok. Ak bude ráno perforovaný, problém je v hlave, nie v penise. Spokojne to môžu byť známky s portrétom prezidenta republiky. Náš prezident Zeman má napríklad zmysel pre humor.

Nikdy ste neuvažovali nad vstupom do politiky? Keď je tam už dusno, aspoň by bolo erotické.

Nebláznite, ja som bol štyri roky v zastupiteľstve hlavného mesta Prahy za Nezávislú erotickú iniciatívu! Ale teraz, keď tam máme Japonca, slovenského pekára a piráta, už aspoň nikto nemôže povedať, že Česi sú xenofóbny národ!

Sexuológ Radim Uzel. Foto: Profimedia
Radim Uzel Sexuológ Radim Uzel.

MUDr. Radim Uzel

(nar. 1940 v Ostrave, zomrel v máji 2022 v Prahe)
Bol známy gynekológ, vysokoškolský pedagóg a popularizátor sexuológie. Vyštudoval Lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Pracoval na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach v Ústí nad Orlicí aj v Brne, ako kúpeľný lekár vo Františkových Lázních. Publikoval množstvo populárnych článkov, je autorom publicitických relácií, talkšou a mnohých kníh. Stál pri zrode politickej strany Nezávislá erotická iniciatíva. Zomrel v máji 2022 po ťažkej chorobe.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #sex #sexuológ #Radim Uzel