Cholesterol k životu potrebujeme. Môže byť však aj nebezpečný

Hovoríme o ňom ako o dobrom a zlom. Nebezpečný je najmä ten "zlý“, ktorý negatívne pôsobí na naše zdravie. Každé zníženie „zlého“ LDL cholesterolu len o jedno percento je spojené so znížením srdcovocievneho rizika o dve percentá.

21.09.2018 14:00
cholesterol Foto:
Len tretina Slovákov vie, že maslo, šľahačka či tavené syry neprospievajú zdraviu.
debata

Len tretina Slovákov vie, že maslo, šľahačka, vnútornosti, tavené syry neprospievajú zdraviu. Všetky patria do skupiny nasýtených mastných kyselín, teda tých zlých. Okrem zlých však poznáme aj dobré, nenasýtené. Z nich najdôležitejšie sú omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny a omega-6. Tieto si telo nevie samo vytvoriť a je odkázané len na ich prísun potravou. Obsahujú ich najmä ryby, ľanový olej, vlašské orechy, olej z repky olejnej, strukoviny, horčičné semená, v menšom množstve mandle, lieskové orechy.

Ak sa hovorí o dobrých a zlých tukoch, hovorí sa o LDL a HDL cholesterole. LDL cholesterol je považovaný vo všeobecnosti za zlý tuk, to znamená taký, ktorý sa podieľa na vývine aterosklerózy a jej komplikácií. Pokiaľ ide o HDL cholesterol, ten je považovaný za dobrý. Jeho vysoké hladiny sú spojené s nižšou úmrtnosťou na srdcovocievne ochorenia. Dobrý cholesterol plní úlohu vychytávača zlého, pôsobí protizápalovo a antioxidačne.

Aké sú normálne hladiny tukov v krvi

  • 5 – celkový cholesterol – hodnoty nižšie sú považované za normálne,
  • 3 – LDL cholesterol – vítané sú nižšie hodnoty, u pacientov, ktorí majú aspoň dva rizikové faktory aterosklerózy, je táto hodnota pod 2,5 a napokon u vysokorizikových pacientov (napríklad po infarkte) by mala byť pod 1,8,
  • 2 – triglyceridy – hodnoty nižšie sú žiaduce, ideálne pod 1,7. Často bývajú zvýšené u diabetikov, obéznych pacientov, resp. u ľudí s nedostatkom pohybovej aktivity,
  • 1 – HDL cholesterol – keďže tento cholesterol nás chráni pred aterosklerózou, žiaduce sú hodnoty vyššie ako 1. Ak je hodnota vyššia ako 1,6, potom je možné odrátať z hľadiska prognózy jeden rizikový faktor. Ľudia, ktorí majú veľmi vysoký HDL cholesterol (nad 2,0), sa často dožívajú vysokého veku, ak nemajú iné rizikové faktory aterosklerózy.

Test: Ohrozujú vás vysoké hladiny cholesterolu?

  • Konzumujete minimálne trikrát do týždňa údeniny?
  • Dávate si po večeri trikrát do týždňa aspoň 2 dcl vína alebo pol litra piva?
  • Máte v jedálničku aspoň trikrát v týždni mäso?
  • Ovocie a zeleninu konzumujete iba výnimočne?
  • Máte nadváhu?
  • Jete často sladkosti?
  • Fajčíte?
  • Používate v domácnosti klasické maslo či masť?
  • Pijete len plnotučné mlieko a na varenie používate smotanu?
  • Málo sa hýbete?
  • Ryby jete raz do mesiaca alebo vôbec?
  • Zjete viac ako desať vajec týždenne?

Vyhodnotenie:

Ak ste odpovedali súhlasne na 3 otázky, zvýšené hladiny cholesterolu vás neohrozujú. Ak bola vaša odpoveď súhlasná v 4 až 6 otázkach, začína vás cholesterol ohrozovať. Ak ste odpovedali áno na 7 až 9 otázok, zájdite radšej na preventívne vyšetrenie k lekárovi. Desať a viac súhlasných odpovedí znamená, že návštevu lekára určite neodkladajte a zmeňte spôsob života.

Rizikové faktory? Dedičnosť aj vonkajšie faktory

Vysoký cholesterol nemusí byť zvýšený len primárne, môže to byť aj sekundárny dôsledok nejakého iného primárneho ochorenia (najčastejšie sú to ochorenia štítnej žľazy, pečene, obličiek).

Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

  • strážte si hmotnosť, nechajte si navrhnúť vhodnú diétu v prípade obezity
  • dávajte si pozor na príjem tukov (mali by predstavovať maximálne 30 percent celkovej energie)
  • z prijímaných tukov jesť viac rybieho tuku a rastlinných tukov
  • neprekračovať príjem cholesterolu 200 mg/deň
  • prijímať väčšie množstvo vlákniny (30 g/deň)
  • viac konzumovať ovocie a zeleninu (vláknina, antioxidanty)
  • znížiť príjem alkoholu alebo ho úplne vylúčiť
  • častejšie zaraďovať ryby a nízkotučné mliečne výrobky
  • obmedziť príjem soli na 6 g/deň
  • nefajčiť.

Otázky a odpovede:

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, v rastlinách táto látka chýba. Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len zhruba 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.

LDL a HDL cholesterol. Ktorý je dobrý a ktorý zlý?

Pretože cholesterol sa vo vode a ani v krvi nerozpúšťa, necirkuluje tu sám o sebe. Je potrebné, aby ho v krvnom riečisku transportovali prenášače. Funkciu takýchto prenášačov plnia lipoproteíny, ktoré s cholesterolom vytvárajú LDL cholesterol a HDL cholesterol. Podľa toho, či sú pre zdravie v prospešné, alebo zdraviu škodia, ich môžeme nazývať „dobrý", teda HDL cholesterol, a „zlý", teda LDL cholesterol.

Zlý cholesterol je privádzaný lipoproteínmi nízkej hustoty – LDL – z pečene až k bunkám, kde slúži ako karburátor (pohonná látka). V priebehu tejto prepravy dochádza k tomu, že nadbytočný cholesterol sa ukladá na stenách tepien, naopak, dobrý cholesterol – HDL – dopravený lipoproteínmi vysokej hustoty, ktorý pôsobí ako metla, zbavuje tepny nadbytočného cholesterolu.

Optimálna hladina cholesterolu u dospelého... Foto: SHUTTERSTOCK
up-shutterstock 360312704 Optimálna hladina cholesterolu u dospelého človeka by nemala presiahnuť 5,2 mmol/l.

Pri krvnom teste na diagnostikovanie nadmernosti cholesterolu (hypercholeste­rolémie), sa zisťuje celkový cholesterol – LDL cholesterol, HDL cholesterol a triglyceridy. Skutočné riziko sa zistí z analýzy rôznych druhov cholesterolu, najmä z prebytku LDL cholesterolu. Lenže LDL cholesterol nie je jediným rizikovým faktorom kardiovaskulárnej príhody. K tomu treba ešte pripočítať také faktory ako: fajčenie, nadváha, cukrovka, vysoký krvný tlak, takisto aj menopauzu, vyšší vek a príslušnosť k mužskému pohlaviu. Príčinou zvýšeného cholesterolu býva však aj genetika, a to v rizikových rodinách, čo sa prejavuje už v detskom veku. To sú faktory, ktoré zvyšujú riziká a nabádajú lekára na individuálnu liečbu pacienta.

Aká je optimálna hladina cholesterolu v krvi?

Optimálna hladina cholesterolu u dospelého človeka by nemala presiahnuť 5,2 mmol/l. Za zvýšenú hladinu cholesterolu sa považuje hodnota od 5,2 do 6,2 mmol/l. Hodnoty nad 6,2 mmol/l sa považujú za vysoké a nad 7,8 mmol/l za veľmi rizikové.

Čo je to dyslipidémia?

Porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL, „zlého" cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta.

Čo je to kardiovaskulárne riziko?

Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov. V Európe lekári používajú systém SCORE, na základe ktorého sú pacienti rozdelení do štyroch skupín rizika. Veľmi vysoké riziko – SCORE ?10 %, vysoké riziko – SCORE ?5 % a ?10 %, stredné riziko – SCORE ?1 % a ?5 %, nízke riziko – SCORE ?1 %. Celkové kardiovaskulárne riziko sa dá veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku. Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #cholesterol #zlý cholesterol #srdcovo-cievne ochorenia