Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú veľmi vysoký výskyt zlomenín. Každý rok u nás evidujeme takmer 39-tisíc osteoporotických zlomenín u pacientov nad 50 rokov. „Podľa odhadov u nás žije až 230-tisíc pacientov s osteoporózou, no liečených je len necelých 65-tisíc z nich. Pritom každá osteoporotická zlomenina u pacienta nad 50 rokov predstavuje riziko výrazne zhoršenej kvality života či ďalších osteoporotických zlomenín,“ hovorí profesor Juraj Payer, prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí.
Za posledných 10 rokov klesá celosvetovo percento pacientov, ktorým boli predpísané antiporotiká po hospitalizácii v dôsledku zlomeniny bedra. „Je to zlá správa, keďže po prvej zlomenine vzrastá riziko následnej zlomeniny na 50 až 86 percent. Správne nastavená a dodržiavaná farmakologická liečba znižuje toto riziko už v priebehu 6 až 12 mesiacov,“ konštatoval profesor Payer.
Najčastejšie sa v dôsledku osteoporózy lámu stavce a zápästia, no najkomplikovanejšou je pre zdravie a samostatnosť pacienta práve zlomenina krčka stehennej kosti. „Až 80 % pacientov je rok po zlomenine krčka stehennej kosti neschopných vykonávať aspoň jednu z bežných denných aktivít a potrebujú pomoc ošetrovateľa. No najhoršie je, že až 20 % pacientov s týmto typom zlomeniny nám do roka od úrazu zomiera,“ upozornil profesor Juraj Payer.
Zlomeniny ako dôsledok nedostatku vápnika
Pri osteoporóze sa síce môže zlomiť ktorákoľvek kosť, najčastejšie to však bývajú kosti predlaktia, stavce a horný koniec stehennej kosti. Menej časté bývajú zlomeniny rebier a horného konca ramennej kosti.
Zlomeniny kostí predlaktia:
Tieto zlomeniny sa málo spájajú s osteoporózou, pretože sú v drvivej väčšine spôsobené úrazom. Najčastejšie k nim dochádza pri páde na predpažené ruky. Tieto zlomeniny sú často veľmi bolestivé a musia sa fixovať sadrovým obväzom. Môžu mať za následok i deformitu ruky. Napriek tomu sa však považujú za významný príznak osteoporózy, keďže sa vyskytujú zo všetkých zlomenín najskôr, hlavne u žien už vo veku 55 až 65 rokov.
Zlomeniny stavcov:
Len asi 50 % zlomenín stavcov sa prejavuje bolesťami. Zvyšok zostáva klinicky nemý, teda bez bolesti. Tieto zlomeniny sa potom zistia len náhodne na rtg snímke a prejavujú sa znižovaním telesnej výšky a hrbatením postavy. Významným je v tejto súvislosti už pokles výšky o 3 cm oproti výške v mladosti. Bolestivé formy zlomenín stavcov sa prejavujú náhle vzniknutou a prudkou bolesťou, najčastejšie v oblasti hrudnej alebo driekovej chrbtice. Bolesť sa zhoršuje pohybom, kašľom či hlbším nadýchnutím. Tento stav si zväčša vyžaduje lekárske ošetrenie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zlomenina horného konca stehennej kosti:
Býva často bagatelizovaná, keďže sa automaticky spája s vyšším vekom a považuje sa tak za prirodzený dôsledok staroby. Ide však o najzávažnejšiu komplikáciu osteoporózy. Zvyčajne ju spôsobuje pád, ale v pokročilejších štádiách ochorenia sa kosť zlomí už aj pri banálnom pohybe. K nárastu zlomenín v staršom veku prispieva aj skutočnosť, že u starších osôb sa vyskytujú aj mnohé iné choroby (ochorenia srdca, mozgových ciev, kĺbov, svalov a zmyslových orgánov), ktoré sú navyše liečené mnohými liekmi s možnými vedľajšími účinkami. To sa prejavuje poruchami pohybovej koordinácie, poruchy rovnováhy, pokles svalovej sily, poruchy zraku a závraty, ktoré už samotné zvyšujú riziko pádu.
K nemu prispieva aj chôdza po nerovnom či zle osvetlenom teréne, po šmykľavých podlahách (napr. v kúpeľni, ale aj napastované linoleá, posúvacie behúne), na schodoch, pri zakopnutí o prah dverí či šnúry spotrebičov (tzv. architektonické bariéry) a podobne. Pacienti so zlomeninou krčka stehennej kosti musia byť hospitalizovaní na ortopedickom oddelení, kde sa často musia podrobiť operácii. Táto zlomenina si často vyžaduje dlhodobý pobyt na lôžku, čo pre starého človeka môže mať fatálne dôsledky.
Pozor aj na zhrbenie
Ak pacient trpí bolesťami chrbta, jeho výška klesla o viac ako 3 centimetre a je možné uňho pozorovať kyfózu, čiže zhrbenie, je pravdepodobné, že utrpel jednu či dokonca viacero zlomenín stavcov.
„Pri poškodení aj pomerne malej časti stavca dochádza k výraznému oslabeniu pevnosti a kolapsu celej štruktúry. Mnoho ľudí však, aj napriek príznakom či bolestiam, nevyhľadá lekára. Svoje ťažkosti s chrbtom pripisujú veku, životnému štýlu či hmotnosti. Veľká časť zlomenín stavcov zostáva nediagnostikovaných,“ vysvetľuje docent Zdenko Killinger, zástupca prednostu a vedúci lekár Osteocentra V. internej kliniky LFUK a UNB. „Prvou zlomeninou sa to nekončí. Až 20 % žien so zlomeninou stavca utrpí ďalšiu zlomeninu v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov,“ dodáva docent Killinger.
Zlomeniny stavcov výrazne znižujú kvalitu života pacienta, spôsobujú akútne či chronické bolesti chrbta, znižujú schopnosť pohybu, pacienti majú problémy s dýchaním, reflux či iné gastrointestinálne symptómy. Bežne možno pozorovať aj vyklenutie brucha, pokles hmotnosti či depresiu. „Každá zlomenina stavca až 8-násobne zvyšuje riziko úmrtia a 1,5-násobne zvyšuje riziko zlomeniny krčka stehennej kosti,“ konštatoval docent Zdenko Killinger. Zlomeniny stavcov sa pritom netýkajú len pacientov, ktorých hustota kostí je na úrovni osteoporózy.
„Viac ako polovica žien, ktoré utrpia zlomeninu stavca, má hodnoty kostnej denzity len v pásme osteopénie, nie až osteoporózy. Preto by pacienti aj ošetrujúci lekári mali byť ostražití už pri diagnostikovaní osteopénie,“ vyzýva docent Killinger.