Ste onkologický pacient a nedali ste sa zaočkovať pre obavy z narušenia imunity? Podstatne viac by ste však mali obávať chrípky! „Vakcinácia proti chrípke imunitu človeka nijako nenaruší, aj keď môže na druhý deň po očkovaní cítiť miernu bolesť svalov alebo mať dokonca zvýšenú teplotu,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS.
Pacienti s nádorovým ochorením patria medzi vysoko ohrozené skupiny ľudí. Tí, u ktorých je naplánovaná chemoterapia alebo rádioterapia, by sa mali nechať očkovať minimálne 14 dní predtým. Očkovanie je neúčinné jedine počas imunosupresívnej, čiže imunitu potláčajúcej liečby. U onkologických pacientov rastie po prekonaní chrípky až päťnásobne potreba hospitalizácie a na chrípkou spôsobené komplikácie zomierajú až štyrikrát častejšie ako bežná populácia.
Očkovanie, reiši a rúško
„Pred rokom mi diagnostikovali a vyoperovali melanóm v prvom štádiu, najnebezpečnejšiu kožnú rakovinu,“ hovorí päťdesiatnička Barbora z Bratislavy, ktorá má zdravotnícke vzdelanie. „Melanóm je jeden z nádorov, ktorý je veľmi úzko prepojený s imunitným systémom. Nemám nijakú ďalšiu liečbu a mojou jedinou prevenciou je strážiť si imunitu. Užívam reiši, dala som sa zaočkovať proti chrípke a v období vírusových epidémií sa budem čo najviac vyhýbať priestorom, kde sú masy ľudí,“ hovorí. „Určite budem nosiť aj lekárske rúško, pretože je to ochrana moja, ale aj ostatných. Dnes sa predávajú rôzne veselé vzory a už je načase vnímať to v čase infekcií ako módny doplnok. A môžete doň schovať aj veľký nos,“ smeje sa.
„V Južnej Kórei, ktorú som nedávno navštívila, nosia v čase epidémií rúško aj škôlkari na prechádzke,“ dodáva MUDr. Jana Bendová, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo. Bohužiaľ, u nás sa rúško ešte stále vníma tak, že pacient je „niečím nakazený“ a ľudia sa ho stránia. Rúška pacienti bežne nosia iba v národných onkologických ústavoch. Aj na ulici je rúško symbol rakoviny podobne ako hlava bez vlasov. Pritom by to mal byť symbol ochrany proti respiračným ochoreniam.
Možno po očkovaní ochorieť? Nie na chrípku
„Ja som krátko po očkovaní proti chrípke pred rokmi veľmi ochorela. Odvtedy sa očkovať nechcem,“ hovorí pani Denisa. „Očkovanie proti chrípke v nijakom prípade nemôže vyvolať chrípkové ochorenie,“ jednoznačne zdôrazňuje prof. Krištúfková. „Tie vakcíny sú neživé, v žiadnom prípade nie je možné, aby pacient v nadväznosti na očkovanie ochorel na chrípku! Ak sa niečo podobné stalo, už počas očkovania musel byť v inkubačnej dobe ochorenia, čiže bol nakazený a nevedel o tom. Kým sa mu vytvorili protilátky, nákaza prepukla. Pri chrípke trvá 2 – 3 dni, kým od nákazy prepuknú príznaky. Alebo očkovaný ochorel na ,chrípke podobné' ochorenie, pôvodcom však určite nebol nebezpečný chrípkový vírus. Mnohí ľudia totiž považujú za chrípku akékoľvek virózy so zvýšenou teplotou, ktorých závažnosť je v porovnaní so skutočnou chrípkou omnoho nižšia.“
Skutočná chrípka človeka doslova „položí“ do postele. Je prakticky nemožné ju prechodiť, pretože nevládzete. Akútne ochorenie trvá sedem dní, ale rekonvalescencia po ňom veľmi dlho. Celková slabosť, prípadne aj dozvuky kašľa, určite dva-tri týždne po prekonaní akútneho ochorenia.
Chrípka nezabije. Jej komplikácie áno
Na Slovensku umiera následkom chrípky ročne priemerne 800 ľudí. Štúdie dokazujú nárast výskytu infarktu myokardu, ale aj cievnych mozgových príhod a úmrtí počas chrípkových epidémií. Počas prvých siedmich dní od prepuknutia chrípky sa u sledovaných pacientov zistil až 6-násobne vyšší výskyt infarktov. Kardiologický pacient chorý na chrípku je vystavený vyššiemu riziku infarktu ešte niekoľko týždňov po prekonaní ochorenia! Pacienti so srdcovo-cievnym ochorením sú vystavení vyššiemu riziku vzniku zápalu pľúc a dvojnásobnému riziku vzniku infarktu. U pacientov, ktorí trpia súčasne kardiovaskulárnym aj pľúcnym ochorením, sa zvyšuje riziko v dôsledku komplikácií chrípky až 400-násobne!
Veľkým rizikom je chrípka napríklad aj pre diabetikov. Zvýšená hladina cukru v krvi potláča imunitný systém, zvyšuje schopnosť mikroorganizmov prenikať do tela a zvyšuje ich priľnavosť ku bunkovým stenám. Diabetici sú náchylnejší na infekčné ochorenia. Diabetik dostane ľahšie chrípku, jej priebeh bude ťažší a následky vážnejšie ako u zdravých osôb. Častými komplikáciami spojenými s chrípkou sú zápaly pľúc, prinosových dutín, bronchitídy, ušné infekcie. Chrípka môže spôsobiť aj zvýšenie alebo výrazné kolísanie hladiny cukru v krvi či akútne diabetické komplikácie.
Mimoriadnu pozornosť prevencii by mali venovať diabetici starší ako 60 rokov, pacienti s dlhodobo zlou alebo nedostatočnou glykemickou kontrolou či pacienti s komplikáciami cukrovky (poškodenie obličiek, neuropatia, srdcovo-cievne problémy). Stručne a jasne možno povedať: Chrípka vedie k dekompenzácii diabetu. K strate kontroly nad ochorením.
Prvý pacient s inzulínom zomrel následkom chrípky
„Poznáte z histórie prípad Leonarda Thompsona? Bol to prvý pacient, ktorému bol v roku 1922 podaný inzulín,“ pripomína doc. MUDr. Emil Martinka, primár Diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni. „Inzulín pacientovi s cukrovkou zachránil život, ale on napokon zomrel na následky komplikácií spojených s vírusom chrípky. Konkrétne na zápal pľúc.“ A ak človek dostane vírusový zápal pľúc, nepomôžu mu ani antibiotiká. Veď vieme, že antibiotiká proti vírusom neúčinkujú. Bohužiaľ, dnes, pri rozvinutej rezistencii, ani proti mnohým druhom baktérií.
Náchylnejší na respiračné infekcie bývajú aj astmatici, alergici a pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP). Očkovanie proti chrípke je spojené so znížením výskytu ochorenia o 60 %, takisto s o 40 % nižšou potrebou hospitalizácie pre zhoršenie ochorenia a o 80 % nižšou pravdepodobnosťou rozvoja zápalu pľúc ako komplikácie. Slovensko sa pritom radí na neslávne 2. miesto v rámci EÚ v počtoch úmrtí následkom zápalov pľúc.
Najúčinnejšou prevenciou pred chrípkou je podanie očkovacej látky pred začiatkom chrípkovej sezóny v priebehu októbra a novembra. „Výskyt chrípky každoročne vrcholí začiatkom roka v januári a vo februári,“ dodáva profesorka Krištúfková. Ak sa dajú zaočkovať členovia jednej rodiny, vytvorí sa bariéra pre vírus chrípky.
Nezabúdajte, že najmä menšie deti, ktoré navštevujú kolektív, sú ako bioteroristi. Pre starých rodičov s oslabeným imunitným systémom, ktorí sa s nimi stretnú, to môže byť až osudné.
Čo sú vakcíny proti chrípke
- Očkovacie látky, ktoré však nepôsobia preventívne proti prechladnutiu a iným vírusovým infekciám. Očkovanie proti chrípke pôsobí preventívne len proti vírusom chrípky. Okrem iných príznakov zabraňuje aj vzniku kašľa a nádchy, ktoré by mohli sprevádzať priebeh chrípkového ochorenia. Okrem chrípkových ešte existuje niekoľko druhov iných vírusov, ktoré vyvolávajú ochorenia podobné chrípke. Ich závažnosť je však v porovnaní so skutočnou chrípkou omnoho nižšia.
- Vakcíny nemôžu spôsobiť chrípku. Neobsahujú vírus, ale len jeho povrchové čiastočky bez genetickej informácie. V nijakom prípade nemôžu vyvolať toto ochorenie!
- Neúčinkujú okamžite. Imunitnému systému trvá asi dva týždne, kým sa vytvorí dostatočná ochrana pred chrípkou. Ľudia, ktorí dostanú chrípku v období vytvárania si protilátok, to nesprávne kladú za vinu vakcíne.
- Ochrana proti zmutovaným kmeňom vírusu chrípky. Stále sa objavujú zmutované kmene chrípky. Vzhľadom na to, že každý nový kmeň je výsledkom mutácie staršieho, majú určité spoločné črty, ktoré umožňujú imunitnému systému rozpoznať aj tie nové. Preto vakcíny proti chrípke môžu poskytovať istý stupeň ochrany aj proti novým kmeňom.
- Optimálna účinnosť vakcíny. Vzhľadom na to, že vírus chrípky sa stále mení, vakcíny sa každý rok prispôsobujú aktuálnej situácii a mali by obsahovať aktuálne kmene vírusov. Optimálna účinnosť vakcíny je 12 mesiacov. Preočkovanie proti chrípke je preto potrebné absolvovať každý rok, ideálne obdobie je na to jeseň. Vakcináciu proti chrípke treba stihnúť absolvovať ešte dva týždne predtým, ak v mieste, kde žijete a pracujete, vypukne lokálna epidémia chrípky. Tá zvyčajne prichádza s oteplením po mrazivých dňoch (tuhá zima bráni šíreniu chrípkových vírusov). Chrípková vlna spokojne môže prísť aj v marci.
- Očkovanie proti chrípke hradí zdravotná poisťovňa. Optimálne by bolo, ak by každý praktický lekár mal na takéto očkovanie vyhradené ordinačné hodiny, aby pacient nemusel byť v čakárni s chorými ľuďmi.
Chronicky chorý pacient a chrípka
Očkovanie proti chrípke znižuje o:
- 28 % úmrtia diabetikov
- 50 % výskyt infarktu
- 24 % riziko cievnej mozgovej príhody po respiračnom ochorení
- vakcíny môžu pomáhať v boji protii nadmernej spotrebe antibiotík