Foto: Eva Štenclová, Pravda
V súčasnosti vraj berie denne štyridsať jednotiek inzulínu a dve tabletky. Pravidelne vraj absolvuje dlhé prechádzky, v pohybe sa snaží byť čo najviac. „Sú však dni, keď nevládzem, a vtedy sa na nič nezmôžem,“ dodal s tým, že na kontroly do diabetologickej ambulancie chodieva raz za tri mesiace.
Choroba mu však napriek liečbe priniesla problémy s nohami. Ľavá noha mu začala modrieť a mal v nej obrovské bolesti. Keď sa to už nedalo vydržať, vyhľadal pomoc v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. Dúfal, že po operácii, tzv. prefukovaní ciev, sa mu uľaví, no nestalo sa tak. Bolesť pretrvávala a od lekára si vypočul drsné slová o amputácii.
VIDEO: Diabetes je najčastejšou príčinou amputácií vôbec. MUDr. Tibor Balázs, intervenčný rádiológ a primár endovaskulárneho programu kliniky CINRE v Bratislave hovorí pre TV Pravda o tzv. revaskularizačnej liečbe, prostredníctvom ktorej je možné zabrániť zbytočným amputáciám končatín.
Urgent vyhľadal pán František v januári s nádejou, že jeho utrpenie odstránia. Termín operácie mu stanovili na február. Absolvoval ju na oddelení cievnej chirurgie. Vytúženého pokoja sa však nedočkal. „Po zákroku som nepocítil žiadnu úľavu. Povedali mi, že sa s tým nič nedá robiť, lebo končatina je príliš zvápenatená, zostáva vraj už len amputácia. Zľakol som sa, veď prísť o nohu by nechcel nikto,“ hovorí s tým, že s touto alternatívou jednoducho nesúhlasil.
Keďže po vyšetrení v prvý marcový deň mu dali ďalší kontrolný termín až o pol roka, čo vychádzalo takmer na koniec augusta, vyhľadal pomoc v inom zdravotníckom zariadení, v ktorom sa k jeho vraj problému postavili úplne inak. V Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici podstúpil rovnakú operáciu a pocítil takmer okamžitú úľavu. „Nohu som mal dovtedy skrehnutú. Keď mi ju prefúkli, hneď začala ožívať, prekrvilo ju a výrazne sa mi polepšilo,“ tvrdí. Momentálne ho vôbec nebolí, kontrola ho čaká o mesiac. Je šťastný, že amputácii sa vyhol.
Nerozumie tomu, prečo mu nohu chceli amputovať. Hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje však našej redakcii poslala len formálne stanovisko. „Našou povinnosťou aj snahou je vždy poskytnúť najlepšiu zdravotnú starostlivosť. V zmysle platnej legislatívy nie sme oprávnení zverejňovať údaje o zdravotnom stave a poskytnutej liečbe našim pacientom,“ napísala s tým, že nepovažujú za správne, aby bolo konkrétne poskytnutie zdravotnej starostlivosti konkrétnemu pacientovi riešené prostredníctvom médií. Ďalej uvádza, že ich pacientom sú vďační za akúkoľvek spätnú väzbu, lebo im poskytuje priestor na neustále zlepšovanie sa. „Ak má pacient pripomienky alebo nejasnosti v súvislosti s postupom pri jeho liečbe, veľmi radi sa nimi budeme po ich vznesení priamo pacientom zaoberať,“ dodala.
S otázkami sme sa obrátili tiež na Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. K prípadu pána Františka sa ani tam bližšie vyjadrovať nechceli, no teší ich, že mu mohli pomôcť k zlepšeniu zdravotného stavu. „Žiaľ, nie je možné konkrétne odpovedať, keďže údaje o stave pacienta, komplikáciách aj o prognóze ochorenia sú súčasťou zdravotnej dokumentácie a ako také podliehajú legislatívnej ochrane,“ uviedla Zuzana Turčanová z kancelárie generálneho riaditeľa ústavu. „Takisto sme zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sme sa ako zariadenie dozvedeli v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania,“ uzavrela.