Čoraz rozšírenejšie je meranie krvného tlaku v domácich podmienkach. To by malo prebiehať pomocou preverených prístrojov. Databáza preverených tlakomerov je dostupná napríklad na webovej stránke www.dableducational.org.
Tlak by sa mal merať aspoň po piatich minútach pokoja v sede, bez prekríženia dolných končatín. Pol hodiny pred meraním je vhodné nefajčiť, nepiť alkohol a kávu. Horná končatina by mala byť položená na stole tak, aby manžeta bola približne vo výške srdca (orientačne sa dá riadiť podľa polohy prsných bradaviek). Treba dať pozor na správnu veľkosť manžety – napríklad príliš úzka u obézneho pacienta nezabezpečí dostatočné stlačenie tepny a namerané hodnoty krvného tlaku tak môžu byť vyššie ako hodnoty skutočné.
Pacient by mal urobiť vždy aspoň dve merania po sebe (optimálne potom tri) a namerané hodnoty spolu s časom merania bezprostredne zapísať. Treba poznamenať aj prípadné mimoriadne okolnosti (bolesť hlavy, zubov alebo chrbta, výrazne stresovú situáciu a pod.).
Pre meranie krvného tlaku rozhodne neplatí, že čím častejšie, tým lepšie. Určite netreba nafukovať manžetu niekoľkokrát denne po celé roky. Také údaje sa dajú ťažko vyhodnotiť a pre pacienta to znamená príliš veľký zásah do bežného života. Zvyčajne sa odporúča zamerať sa viac na meranie tlaku sedem dní pred návštevou lekára a meranie robiť vždy ráno a večer – pred užívaním liekov a pred jedlom. Okrem tohto obdobia zvyčajne stačí merať krvný tlak raz alebo dvakrát týždenne.
Cieľom liečby je, aby priemerné hodnoty krvného tlaku v domácom prostredí boli nižšie ako 135/85 mm Hg.
Lekár vám môže ponúknuť aj ambulantné monitorovanie krvného tlaku (ktoré sa nesprávne nazýva aj „tlakový Holter“). Pri takom monitorovaní má pacient prístroj na meranie krvného tlaku upevnený na sebe počas dlhšieho časového obdobia, zvyčajne 24 hodín. Získava sa tak spravidla 50 až 70 hodnôt, ktoré odrážajú bežnú aktivitu pacienta, väčšinou počas jedného 24-hodinového cyklu. To okrem iného umožňuje zhodnotiť, či vzniká fyziologický pokles krvného tlaku v nočných hodinách. Treba počítať s tým, že pre pacienta také vyšetrenie predstavuje určité nepohodlie, nafukovanie manžety môže budiť pozornosť okolia, prípadne môže v noci pacienta budiť.
| Ako ste na tom vy? | ||
|---|---|---|
| Krvný tlak | Systolický (mm Hg) | Diastolický (mm Hg) |
| Optimálny | nižší ako 120 | nižší ako 80 |
| Normálny | 120 – 129 | 80 – 84 |
| Vysoký normálny | 130 – 139 | 85 – 89 |
| Hypertenzia 1. stupňa (mierna) | 140 – 159 | 90 – 99 |
| Hypertenzia 2. stupňa (stredne závažná) | 160 – 179 | 100 – 109 |
| Hypertenzia 3. stupňa (závažná) | 180 a vyšší | 110 a vyšší |
| izolovaná systolická hypertenzia | 140 a vyšší | Nižší ako 90 |
Zaujímavosti a fakty
- Celosvetovo trpí vysokým krvným tlakom 20 až 50 % dospelej populácie, čo je najmenej miliarda dospelých ľudí.
- Systolický krvný tlak („horný“) sa považuje za dôležitejší ako diastolický, keďže je nezávislým rizikovým faktorom cievnych mozgových príhod, srdcového i obličkového zlyhávania.
- Podľa najnovších výsledkov Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň však v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného životného štýlu.
- Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.
- Ľudia s hypertenziou majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
- Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5 mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36 %, riziko srdcového zlyhania o 38 %, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10 %.
- Vysoký tlak nebolí ani ho nijako necítiť, preto by si mal každý dospelý kontrolovať tlak aspoň raz ročne.
- Až u tretiny až polovice pacientov s vysokým tlakom sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť hodnoty tlaku nižšie ako 140/90 mmHg.
- U väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív.