Pacienti s prediabetom majú relatívne vysoké riziko rozvoja cukrovky v budúcnosti, ale aj vysoké riziko pre kardiovaskulárne ochorenie (srdcový infarkt, mozgová mŕtvica). Prediabetes sa spája s obezitou, vysokými hladinami cholesterolu a krvného tuku (triglyceridy) alebo s nízkou hladinou ochranného „dobrého“ HDL cholesterolu a s vysokými hodnotami krvného tlaku. Medzi rizikové faktory patrí hypertenzia, obezita, nadváha, syndróm polycystických vaječníkov, pozitívna rodinná anamnéza výskytu diabetu mellitus 2. typu alebo metabolického syndrómu.
Príznaky človek väčšinou vôbec necíti!
- Pokiaľ sa prediabetes nelieči, je pravdepodobné, že hladina cukru v krvi sa bude stále zvyšovať.
- Neustály smäd: vysoká hladina cukru v krvi môže spôsobiť, že obličky nestíhajú absorbovať prebytočnú glukózu, ktorej sa telo potom snaží zbaviť cez moč, čo môže spôsobiť vznik dehydratácie.
- Únava: hyperglykémia má výrazný vplyv na únavu organizmu.
- Rozmazané videnie: hyperglykémia môže poškodiť cievy sietnice a únik krvi do sklovca.
- Zlé hojenie rán: v dôsledku hyperglykémie a ďalších príčin, ako je vysoká hladina LDL cholesterolu, môže byť zhoršená cirkulácia krvi a s ňou aj cirkulácia červených krviniek, čo spôsobí, že živiny sa ťažšie dostanú k ranám a tým sa spomalí rýchlosť hojenia.
- Časté močenie: nadbytočná glukóza v krvi spôsobí, že organizmus sa bude snažiť vylúčiť glukózu cez moč, čo spôsobí tiež dehydratáciu a neustály smäd.
Diagnostika? Náhodne pri prehliadkach
Pretože ide o bezpríznakové ochorenie, väčšinou je náhodne objavené pri preventívnych prehliadkach či predoperačných vyšetreniach. Pacienti po stanovení diagnózy prediabetu by mali v polročných intervaloch absolvovať niekoľko vyšetrení a meraní:
- kontrola váhy pacienta, výpočet body mass indexu (BMI), kontrola obvodu pása;
- zistenie hodnôt krvného tlaku a pulzov;
- stanovenie hladiny glykémie nalačno a dve hodiny po jedle;
- vyšetrenie dolných končatín so zameraním sa na trofické zmeny, mykózy, abnormality.
Okrem toho by sa mali raz ročne realizovať vyšetrenia ako kompletné fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia, kontrola lipidov, vyšetrenia funkcie obličiek, EKG vyšetrenie, endokrinologické vyšetrenie, orientačné neurologické vyšetrenie a iné.
Riziko rozvoja cukrovky
Na hodnotenie rizika rozvoja prediabetických stavov do cukrovky sa využívajú viaceré systémy, na základe ktorých je možné vypočítať pravdepodobnosť rozvoja cukrovky. Pri ich výpočte sa využíva okrem prítomnosti prediabetických stavov aj prítomnosť komponentov metabolického syndrómu a genetická predispozícia. Riziko vzniku rozvoja cukrovky v nasledujúcich desiatich rokoch je možné vypočítať na základe veku, BMI, obvodu pása, fyzickej aktivity, diétnych návykov, prítomnosti hypertenzie či pri pozitívnej rodinnej anamnéze.
Liečba prediabetu
- Úspešnosť terapie prediabetu a oddialenie rozvoja cukrovky a jej komplikácií závisí predovšetkým od rýchlosti rozpoznania prediabetu a následného stanovenia liečebného postupu. Ten zahŕňa predovšetkým úpravu životného štýlu, pravidelnú fyzickú aktivitu či pomoc vo forme farmakoterapie.
Zmena životného štýlu
V rámci prevencie je potrebné zamerať sa na základné rizikové faktory a prediabetické stavy, pri znížení alebo eliminovaní ktorých sa zníži aj riziko rozvoja cukrovky a komplikácií s ňou spojených. Zmena životného štýlu zahŕňa:
- redukciu príjmu energie – zabránenie vzniku obezity
- redukciu hmotnosti o 5 – 7 % – následné udržanie hmotnosti
- znížený príjem tukov – tuky by nemali obsahovať viac ako 30 % denného príjmu energie
- zníženie príjmu cukrov a nasýtených tukov – maslo či tučné syry je vhodné zameniť za rastlinné oleje, bravčové mäso za ryby
- zvýšenie príjmu orechov, vlákniny (ovocie, zelenina, listová zelenina, strukoviny, ryža)
- obmedzenie soli, minimalizácia nápojov s pridaným cukrom
- obmedzenie príjmu alkoholu a skončenie s fajčením
- pravidelnú fyzickú aktivitu – mala by byť preventívnou súčasťou života aj u zdravých ľudí – odporúča sa minimálne 150 minút aeróbnej aktivity týždenne – beh, rýchla chôdza, rotoped, plávanie, bicyklovanie. Optimálne by sa však fyzická aktivita mala realizovať 5-krát týždenne a ideálne 7-krát týždenne aspoň polhodinu, pričom intervaly a fyzická záťaž závisia aj od celkovej telesnej kondície, respektíve lekárskych odporúčaní.