Ak si dám znamienko vyrezať, dôjde k jeho rozsevu: Táto často zakorenená predstava vychádza z nesprávne vysvetľovanej skúsenosti. Určite vo svojom okolí nájdete niekoho, kto šiel na operáciu pre nádor, vrátil sa z nemocnice a neskôr sa uňho objavili nádorové metastázy. Môže tak vzniknúť dojem, že keby si v tom nenechal "špárať“ chirurgmi, rakovina by sa mu "nerozliezla“ po tele. Realita je však iná. Práve takýto pacient vyhľadal lekára neskoro. Nádor ešte pred odstránením stihol v organizme založiť "dcérske ložiská“ a tie sa prejavili neskôr. Pacienta teda nezahubil operatér, ale neskorý príchod k odborníkovi.
Je to dobré, podozrivé materské znamienko sa začína odfarbovať, stráca pôvodnú farbu, obranný systém tela sa s ním teda pravdepodobne vyrovnal: Takéto zmeny sa môžu diať v tzv. regredujúcom, ustupujúcom melanóme, čiže nemusia byť vôbec priaznivým znamením. Podobné zmeny na pôvodne pokojnom materskom znamienku by nás nemali ukolísať. Mal by to pre nás byť rovnako závažný dôvod na návštevu odborníka, ako keď materské znamienko mení svoj tvar a farbu smerom k tmavšiemu odtieňu.
Z materského znamienka mi vyrastajú chlpy. Nemusím sa teda obávať kožnej rakoviny, lebo ide o niečo podobné, ako je bradavica… "Vlasaté“ vrodené „materské znamienka“ majú rovnaký sklon k možnému zhubnému bujneniu ako akékoľvek iné pigmentové névy.
Plochým znamienkam nemusím venovať veľkú pozornosť, nebezpečnejšie sú tie, čo vyrastajú nad okolitú kožu. Pri pravidelných kontrolách svojej kože treba venovať pozornosť všetkým materským znamienkam. Dokonca tzv. intradermálne névy vyrastajúce nad kožný povrch sú nápadnejšie a z kozmetického hľadiska väčšmi prekážajúce, ale takmer nikdy nie sú príčinou vzniku melanómu. Na druhej strane viaceré ploché znamienka sú z hľadiska svojho bunkového zloženia omnoho živšie a zhubný melanóm sa z nich môže vyvinúť skôr. Takéto rozdiely najlepšie posúdi skúsené oko odborníka vyzbrojeného špeciálnymi optickými vyšetrovacími prístrojmi. Strhol som si materské znamienko. Krvácalo to, asi už mám rakovinu… Strhnutie "pokojného“ materského znamienka nie je nijakou tragédiou. Poranené znamienko treba dobre vydezinfikovať a väčšinou sa úplne zhojí. Ak nedôjde k úplnému zhojeniu poraneného znamienka, je vhodné vyhľadať kožného lekára, ktorý ložisko skontroluje a zváži jeho ďalší osud. Úplne iná vec je, keď znamienko začne krvácať samo od seba.
Ak si podozrivé znamienko alebo znamienka dám odstrániť, inde sa mi aj tak vytvoria ďalšie. Táto teória zachovania rovnováhy, čo sa týka množstva znamienok, nie je správna. Každému človeku na tele počas života pribúdajú materské znamienka preto, lebo odumreté bunky na povrchu pokožky neustále nahrádzajú nové a tie môžu tvoriť rôzne nové zhluky pigmentových buniek. Čo sa týka množstva materských znamienok, dnes už nie je tendencia odstraňovať všetky a posiať pacientov množstvom jazvičiek. V minulosti takí ľudia vyzerali, akoby ich prehodili cez sklenený výklad. Vyberajú sa len skutočne rizikové znamienka – a pacienti s viacpočetnými, ale pokojnými znamienkami ostávajú v sledovaní. Je dobré odstrániť znamienko, ktoré sa nachádza na mieste chronického dráždenia (napr. v mieste gumy od spodnej bielizne, kostice od podprsenky a podobne).
Melanóm nazývajú aj čiernou rakovinou. Je preto vždy tmavý. Nie je to pravda. V abecede melanómu sa dozviete, že zhubné znamienka majú väčšinou rôzne odtiene hnedej či čiernej farby, môže sa v nich dokonca objaviť červená, biela či modrá farba! Melanómy môžu nielen tmavnúť, ale môžu aj strácať farbu. Melanóm môže niekedy vyzerať len ako dlho sa nehojaca, mokvajúca a svrbiaca „vyrážka“. Agresívny typ melanómu je často úplne bez pigmentu, objaví sa ako rýchlo rastúci ružový uzlík.
Kto má zvýšené riziko vzniku melanómu?
- osoby s fototypom I. a II. (bledá, pehavá pokožka, plavé alebo ryšavé vlasy, modré či zelené oči, tzv. keltská rasa), takí, čo sa opália len mierne, ale "pripečú“ sa prakticky vždy alebo často
- ľudia s mnohými materskými znamienkami (viac ako 50 névov zvyšuje riziko vzniku melanómu dvojnásobne)
- ľudia, ktorí sa opakovane spálili na slnku
- ak priamy pokrvný príbuzný mal melanóm (riziko osemnásobne stúpa)
- ľudia s bledou pokožkou, ktorí žijú v exotických krajinách v Ázii, v Afrike a v Austrálii, čiže v oblastiach blízko rovníka s vysokým UV-indexom
- pracovníci v stavebnom priemysle, cestári či poľnohospodári, ktorí sú chronicky vystavovaní slnku (najčastejšie však mávajú iné druhy rakoviny kože na odkrytých častiach tela)
- pacienti po transplantáciách a pacienti na dlhoročnej imunosupresívnej liečbe
Riziko melanómu mohli ovplyvniť aj naši rodičia
To, či raz dostaneme rakovinu kože, mohli do veľkej miery ovplyvniť naši rodičia. Ku vzniku melanómu prispieva opakované vystavovanie sa UV-žiareniu už v detskom veku. Človek dostane až 50 % celoživotnej dávky UV-žiarenia pred 18. rokom života! Preto je veľmi dôležité chrániť pred intenzívnym slnečným žiarením najmä deti. Odhaduje sa, že len jedno spálenie slnkom v detstve, ktoré spôsobí pľuzgiere, zdvojnásobuje riziko vzniku melanómu neskôr v živote. Poškodzovanie kože sa totiž hromadí, hovorí sa tomu kumulatívny efekt – a koža nezabúda!