Ako sa aktuálne cítite? Spomínate si na to, čo sa stalo?
Lukáš (27): Teraz mi je už dobre. Všetko sa začína hojiť. Neviem ešte dobre chodiť. Vždy, keď sa postavím, by to malo byť lepšie. Áno, na osudný deň si spomínam. Bol to normálny deň v práci. Začínali sme pracovať. Bol to šok. Vznikla iskra a metán sa zapálil.
Róbert (46): Už je to lepšie. Oveľa. O nešťastí si myslím si, že to bola skôr náhoda. Sekundová záležitosť. Zrazu len bum a všade prach a tma.
Vedeli ste, čo máte robiť? Boli ste vycvičení na také situácie?
Róbert: Odísť čo najrýchlejšie preč z pracoviska, aby sme sa tam nepodusili.
Čo nasledovalo potom? V médiách odznelo, že ste museli prejsť dva kilometre, aby ste sa dostali do bezpečia…
Róbert: Prešli sme, koľko sa dalo a záchranári tam prišli za nami, ale už sme boli na pol ceste. Neutekali sme, kráčali sme, nevládali sme dýchať.
Všetci vaši kolegovia dokázali prejsť po vlastných?
Róbert: Ja som bol vpredu, neviem, ako to bolo s tými vzadu.
Lukáš: Išli po vlastných. Ja som mal najviac popálené nohy, lebo som mal krátke nohavice.
Keď ste sa po prvýkrát prebrali v nemocnici, čo vám prvé napadlo?
Lukáš: Cítil som bolesť, ja som bol zaviazaný ako múmia. Ruky, nohy, najprv som nevedel, čo sa stalo. Nemuseli nás operovať, rany sa hoja dobre, dýchacie cesty máme v poriadku.
Róbert: Ja som mal obviazané obidve ruky a tvár. Tak som nevedel, ako som na tom, ale našťastie, relatívne dobre.
Plánujete sa opäť vrátiť do bane?
Róbert: Uvidíme, keď budeme zdraví. Možno by som vošiel do bane a možno by som hneď aj ušiel von.
Lukáš: Či sa budem báť sfárať opäť do bane, neviem, ťažko povedať. Vyskúšam, ale už asi nie do Novák, čakajú nás rehabilitácie a baňu za pol roka zatvárajú.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali baníkmi?
Róbert: Máme to v rodine. Môj otec bol tiež baník. Baníkom som už 23 rokov.
Lukáš: Aj my to máme v rodine, ako baník pracujem už sedem rokov. Býval som v Poľsku a na Slovensko som prišiel za prácou. Delegovali ma z poľskej firmy.
Peter Lengyel, prednosta Kliniky popálenín, plastickej a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnica AGEL Košice-Šaca: „Pacienti boli po banskom nešťastí prijatí na naše oddelenie v ťažkom šokovom stave. Po stabilizácii, odpojení od ventilácie na Jednotke intenzívnej starostlivosti sú preložení na oddelenie intermediárnej starostlivosti kliniky, kde sa im začína dariť aj v spontánnom hojení popálených plôch. Postupne začínajú rehabilitovať a vyzerá to zatiaľ tak že možno už nebude z našej strany nutný žiadny chirurgický zásah.“