Tieto vety nikdy nehovorte človeku v depresii

Depresia nie je len „blbá“ nálada. Je to vážna diagnóza, preto príznaky netreba podceniť. Kedy už treba vyhľadať pomoc, radí Tomáš Féllinger, terapeut pôsobiaci na platforme Hedepy. Prezradí aj tipy, ako sa depresie vyvarovať.

30.05.2023 00:00
depresia Foto:

Ku psychologickej pomoci sa môžete dostať jednoduchšie – napríklad aj online formou. Zdravotná poisťovňa Dôvera ponúka svojim poistencom online konzultácie prostredníctvom platforiem Hedepy a Ksebe. Môžete na ne získať po 5 kupónov, každý v hodnote 10 eur.

Dnes často počujeme ľudí okolo nás hovoriť, že majú depresiu. Sme pod väčším tlakom, ako boli naši rodičia?

V súčasnej dobe sa všetko enormne rýchlo mení, snáď každé odvetvie ľudskej činnosti sa vyvíja dopredu priam míľovými krokmi a ten, kto toto tempo nestačí držať, sa môže ľahko cítiť stratený. Ak chceme byť aspoň trochu konkurencieschopní, treba flexibilne reagovať na meniace sa okolnosti nášho prostredia.

Navyše je nás na svete už takmer 8 miliárd, hranice pracovného trhu sú oveľa otvorenejšie, čo vedie k tomu, že sme každý pomerne ľahko nahraditeľný. S tým sa logicky spájajú isté existenčné obavy, a to nehovorím o tom, že je nás na tomto svete jednoducho veľa. Aj keď sú ľudia vo svojej podstate sociálne bytosti, každý z nás potrebuje chvíľku osamote a získať ju je dnes stále ťažšie ako predtým. Svet, obzvlášť vo veľkých mestách, je navyše nielen vinou hustej dopravnej premávky stále hlasnejším miestom, čo je ďalší faktor, ktorý nám môže spôsobovať určitý diskomfort. Takže áno, povedal by som, že v mnohých ohľadoch sme pod väčším tlakom, ako generácia našich rodičov.

Určitú nepohodu nám pravdepodobne spôsobujú aj negatívne správy z médií…

Jednoznačne, ako ďalší fenomén, ktorý nás dostáva pod tlak, vnímam médiá, vinou ktorých sme často pod každodennou kanonádou toho, čo všetko negatívne sa vo svete deje. Konštantne vídame takmer katastrofické scenáre toho, čo by sa eventuálne mohlo stať aj nám, čo je pre náš mozog prirodzene ďalší stresor. Sme neustále vystavovaní tlaku médií a sociálnych sietí na to, akí by sme mali byť, aby sme v dnešnom svete uspeli, teda múdri, krásni, ideálne takmer bezchybní.

Čo sú teda najrizikovejšie faktory, ktoré spúšťajú depresiu?

Pri depresii zohrávajú úlohu nielen biologické a psychologické faktory, ale aj genetické dispozície a vývoj osobnosti.

Čo sa biologických faktorov týka, môžeme medzi ne zaradiť rôzne lieky, ku ktorých vedľajším účinkom patrí práve depresia. Takých je zhruba dvesto. Ďalšími faktormi sú vírusy alebo aj hormonálne poruchy, ako je znížená funkcia štítnej žľazy. Z genetického hľadiska môžeme povedať, že pravdepodobne neexistuje konkrétny gén spôsobujúci depresiu, ale určité gény môžu slúžiť ako podklad pre jej vznik.

Zo psychologických a vývojových faktorov by som spomenul predovšetkým pôsobenie dlhodobého stresu, ktorý vedie k zvýšeniu hladiny kortizolu v krvi. To môže mať ďalekosiahle dosahy hlavne v období vývoja človeka – pôsobenie kortizolu totiž môže viesť k narušeniu niektorých štruktúr v mozgu.

Aké sú najtypickejšie príznaky depresie?

Páči sa mi veta, ktorú som kedysi niekde čítal, že depresia mení podstatu celého človeka. Človek, ktorý trpí depresiou, cíti úzkosť, napätie, máva problémy so spánkom a chuťou do jedla, zle sa sústredí, nemá vôľu do bežných denných činností, je apatický. Zároveň nie je schopný prežívať radosť, naopak prežíva beznádej, môže na sebe dokonca odsledovať myšlienky na ukončenie života, je celkovo spomalený, má zníženú spontaneitu, nemožno ho rozveseliť ani vtipmi, ani plánmi nadchádzajúcej dovolenky, peknými slovami, skrátka ničím.

chyba