Čech Jan Kavalír, ktorý sa s chorobou trápi už ôsmy rok, chcel ešte veľmi žiť, no videl, že starostlivosť o neho je extrémne náročná, rozhodol sa preto uľahčiť svojej partnerke a podstúpiť v apríli asistovanú samovraždu. Život to však zariadil inak.
„Od januára som sa necítila veľmi dobre, bola som čoraz unavenejšia, ešte som si dala skialp, ale potom to na mňa doľahlo. Niekoľko dní som len ležala a myslela som si, že na mňa po tých rokoch prišlo totálne vyčerpanie. Začala som riešiť žalúdok, gastro, krvné testy, až som si 26. januára urobila len tak zo zúfalstva tehotenský test (a ďalšie dva), ktorý dvomi hrubými červenými čiarkami ukazoval, čo sa deje. Bol to pre mňa obrovský šok. A nielen pre mňa, pre všetkých okolo nás,“ popisuje Slovenka Martina Kavalírová.
Svoje nečakané tehotenstvo považuje za ten najväčší a zároveň najkrajší životný paradox, ktorý sa manželskému páru mohol stať: „Vždy som túžila byť mamou, avšak vzdala som sa dávno tejto predstavy, keďže som si vybrala pomoc Honzíkovi. Láska naša, bábätko, ver, že si stvorené z tej najväčšej, najúprimnejšej a pravej lásky. Timing (načasovanie) si teda vieš vybrať.“
ALS: jedna z najhorších diagnóz. Ak nie vôbec najhoršia…
ALS, známa aj ako amyotrofická laterálna skleróza, je neurodegeneratívna choroba, ktorá postihuje nervový systém, príčina nie je zatiaľ úplne objasnená. Degenerácia motorických neurónov vedie k postupnému ochabovaniu svalov. Choroba typicky začína ochabovaním svalov na rukách a nohách. Postupne sa šíri na ďalšie svaly tela, vrátane tých, ktoré ovplyvňujú dýchanie a prehĺtanie.
Pacienti s ALS často umierajú v dôsledku respiračného zlyhania, keďže ochorenie postihuje aj svaly potrebné na dýchanie. Okrem toho môžu byť pacienti náchylní na infekcie dýchacích ciest, keďže ich imunitný systém býva oslabený. V niektorých prípadoch môžu úmrtie spôsobiť aj komplikácie súvisiace s výživou alebo infekcie.
Doba prežitia u ALS sa veľmi líši v závislosti od mnohých faktorov, vrátane veku pri zistení diagnózy a rýchlosti, akou choroba pokračuje. Priemerná doba prežitia sa pohybuje zvyčajne od dvoch do piatich rokov, ale niektorí pacienti môžu žiť dlhšie, najmä ak majú pomalší priebeh ochorenia alebo reagujú dobre na liečbu a podpornú starostlivosť.
Som tvoje telo, ty moje srdce
Ako Martina Kavalírová uviedla v rozhovore pre Denník N, chorobu jej partnerovi zistili krátko po tom, čo sa v máji 2017 zoznámili. V období Vianoc už vedeli, akého protivníka majú pred sebou. Nad tým, že by muža opustila, nikde neuvažovala, naopak, pred dvomi rokmi si ho vzala.
„Som tvoje telo, tvoj pohyb, výkonná sila. A ty si moje srdce, lebo ho napĺňaš tak veľmi láskou. Lepíš ho a držíš pohromade. Povedal si mi, a to je ten náš paradox, že ty musíš zomrieť, aby som ja mohla žiť. Pre niekoho nepredstaviteľné, pre nás realita. A pre mňa pocit, aký nikto na svete nechce zažiť. A ja tu stojím, s týmto vedomím, dotýka sa ma to, deje sa to a ja to prijímam,“ napísala žena na sociálne siete v čase, keď eutanázia bola ešte reálne v hre.
Ako žena priznala, aj keby jej manžel dobrovoľne odišiel, nikdy by neprestala milovať život: „To je to najmenej, čo môžem urobiť. A vlastne aj najviac. So zlomeným srdcom sa totiž stále dá milovať život a žiť najlepšie, ako vieme.“
Smutný príklad
Ďalší český športovec, bežec Martin Přecechtěl, už eutanáziu vo Švajčiarsku podstúpil pred tromi rokmi. Choroba u neho postupovala veľmi rýchlo, po dvoch rokoch od stanovenia diagnózy už nevládal chodiť ani hovoriť. Otec dvoch detí sa pre eutanáziu rozhodol, pretože chcel rodinu ušetriť od svojho pomalého umierania.
„Nechcel, aby deti videli, ako sa udusí,“ povedala jeho manželka Markéta. S rozhodnutím životného partnera síce nesúhlasila, ale podporila ho a do Švajčiarska odcestovala spolu s ním, deti vtedy zostali doma.
Martin podstúpil takzvanú asistovanú samovraždu, pretože nie je možné, aby niekto pripravil iného o život. Mal teda vypiť smrtiaci nápoj, čoho však už nebol schopný. Nakoniec mu látku podali do žily, ale tlačidlo musel stlačiť sám…