Kým v Česku funguje spinálny program, ktorý sa snaží pacientov s týmto poranením vrátiť do života, už viac než dvadsať rokov, Slovensko v tomto smere aj dnes výrazne zaostáva. „Vytvorenie špecializovaného strediska dokáže pacientom s poranením miechy efektívne pomôcť s návratom do života,“ burcoval uznávaný neurochirurg Bruno Rudinský na konferencii v Bratislave už pred štyrmi rokmi.
Najdevastujúcejšie poranenia
Poranenia chrbtice a miechy patria medzi najviac devastujúce zdravotné postihnutia. Bez spinálnych jednotiek ako najúčinnejšieho riešenia nie sú pacienti na rovnakej štartovacej čiare v porovnaní s tými, ktorí tento druh liečby stihli podstúpiť. Aj preto je smutné, že sa v tomto smere situácia u nás príliš nemení.
„Máte v postakútnej fáze, keď je pomoc mimoriadne dôležitá, naozaj veľkú dieru. Je to škoda, lebo kým sa na Slovensku pacient dostane do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, môže sa stať, že v nemocnici narazí na neerudovaný personál, ktorý nevie, ako sa o neho správne starať. A pacient môže umrieť,“ tvrdí Zdeňka Faltýnková, spoluzakladateľka Českej asociácie paraplegikov (CZEPA) a programu spinálnych jednotiek v Česku.
Faltýnková bola jedným z hostí konferencie SME SI ROVNÍ, ktorý zorganizovala televízia TA3 v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom. „My v Česku dnes prevádzkujeme spinálne jednotky v Brne, v Prahe, v Ostrave a v Liberci. Odtiaľ sú pacienti neskôr prekladaní do rehabilitačných spinálnych jednotiek v Kladruboch, Košumberku či Hrabyni podľa toho, v akom kraji sa pacient nachádza,“ porovnávala odborníčka, ktorá dnes okrem iného prevádzkuje v Prahe Laboratórium zdravého sedenia.
CZEPA funguje v Česku už 33 rokov, pacientom okrem iných pomáhali aj také uznávané osobnosti ako Olga Havlová či režisér Zdeněk Svěrák. Ten sa stal aj prezidentom Správnej rady Centra Paraple. Aj Česko by mohlo byť ďalej, Faltýnková aj ostatní sa stále len snažia o vytvorenie dekubitálnych jednotiek, ktoré by dokázali liečiť preležaniny (dekubity). „Stále nám na tento problém pacienti umierajú. Trápi nás to,“ priznala česká hostka bratislavskej konferencie.
Málo presných dát
Za neexistenciou spinálnych jednotiek na Slovensku stojí okrem nedostatku finančného a ľudského kapitálu podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu aj skutočnosť, že nevieme určiť presný počet pacientov, ktorí by takýto druh pomoci potrebovali. „A to napriek množstvu získaných dát, pritom ide o absolútne kľúčový fakt. Naše štatistiky majú za následok obrovský rozptyl. To, či ide o spinálneho pacienta, naše databázy vo väčšine prípadov neuvádzajú,“ pripustil Smatana.
Podľa jeho slov by dnes starostlivosť o jedného spinálneho pacienta na zhruba dva mesiace vyšla na 30-tisíc eur. Slovensko však podobné pracovisko potrebuje čoraz urgentnejšie. Aj preto, že pacientov s poranením miechy každý rok pribúda. „Je škoda, že sme sa v tomto smere po rozdelení republiky vydali iným smerom ako Česko. V niečom boli naše cesty podobné, v niečom, žiaľ, diametrálne odlišné.“