V nemocničnom zariadení sa ročne premelú tisíce až desaťtisíce ľudí, verejný zdravotník a hygienik Národného ústavu detských chorôb Michal Adamišin toto prostredie prirovnáva k vianočným trhom pre mikroorganizmy: „Nemocnica je živý organizmus v neustálom pohybe. Pacienti tam prichádzajú do kontaktu aj s inými mikroorganizmami ako vo vonkajšom prostredí, často sú nebezpečnejšie a odolnejšie voči antibiotikám.“
Infekcie získané v nemocniciach ešte viac komplikujú zdravotný stav pacienta a predlžujú dobu hospitalizácie. Najviac ohrození sú najmä starší ľudia, pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti, novorodenci a malé deti.
Nemocnice prípady nehlásia
Za minulý rok bolo na Slovensku zo zdravotníckych zariadení nahlásených viac ako 19-tisíc nozokomiálnych nákaz, čo je oproti roku 2021 nárast o 17 percent. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je to však len časť predpokladaného výskytu nákaz.
„Tieto nákazy môžu byť nešpecifické, bežné infekcie, ktoré môžu byť zavlečené do nemocničného prostredia. Špecifické nákazy, na ktoré sa hygienici predovšetkým zameriavajú, sú spojené s nemocničnými úkonmi,“ vysvetľuje nemocničná epidemiologička Katarína Naďová.
Podľa nej je dnes medicína veľmi pretechnizovaná. Používame rôzne invazívne metódy, ktorými sa snažíme preniknúť do tela a hodnotiť stav orgánov. Máme snahu zavádzať rôzne pomôcky, hadičky, stenty, sondy, ktoré tvoria priame spojenie s okolitým prostredím. „Pacient so všetkými štyrmi vstupmi do tela – intubovaný, s venóznym a močovým katétrom, má 56-krát vyššiu šancu získať nemocničnú infekciu ako ten, ktorý žiadnu takúto pomôcku nemá,“ upozorňuje odborníčka.
Najčastejšie nákazy
Podľa prevalenčnej bodovej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 47 z 112 slovenských nemocníc, patria k najčastejším nákazám, ktoré môžeme dostať v nemocnici, infekcie močových ciest. Tie tvoria až 21 percent infekcií.
„Veľmi nebezpečné a pomerne časté sú klostrídiové infekcie, zastúpené v 16,8 percentách,“ uvádza epidemiologička. K. Naďová. Spôsobuje ich baktéria Clostridium difficile, ktorá sa nachádza v hrubom čreve, ale pri nadmernom a neúčelnom podávaní antibiotík a iných liečiv – napríklad aj bežne dostupných liekov na tlmenie kyseliny chlorovodíkovej, sa premnoží. Ak ostatné baktérie v čreve zahynú, klostrídium začne sliznicu prerastať. Tvorí toxín, ktorý poškodzuje bunky čreva a vytvára vredy. Táto pomerne častá infekcia môže viesť až k smrti.
„Na ďalších miestach sa umiestnili infekcie operačných rán, spôsobené rôznymi mikroorganizmami, ktoré sú na povrchu kože alebo z vnútorného prostredia, a napokon sú to infekcie spôsobujúce zápaly pľúc,“ uzatvára výpočet najčastejších nozokomiálnych nákaz Katarína Naďová.
Hygiena rúka digitálne riešenia
Až 30 percent nákaz však dokážeme odvrátiť, nápomocné sú digitálne riešenia – pri ich vyhľadávaní pomocou umelej inteligencie z laboratórnych výsledkov, ale aj vyhodnocovaním kľúčových slov, pomocou ktorého je možné označiť rizikového pacienta ešte pred vznikom nákazy alebo počas jej priebehu. Digitalizácia uľahčuje aj sledovanie procesov v nemocnici, umožňuje rýchlejšie zasiahnuť a uľahčuje nastavenie opatrení.
„Digitálne riešenie poskytuje pomoc aj v prípade zabezpečovania správnych hygienických požiadaviek, vrátane spotreby dezinfekcie či už prostredia alebo rúk,“ hovorí hygienik NÚDCH Adamišin.
Aj keď sme v 21. storočí a hygienu rúk považujeme za absolútnu samozrejmosť, nie vždy ju 100-percentne dodržiavame. A to sa týka pacientov, pomocného personálu, aj profesionálov. A pri tom 60 až 80 percent nákaz spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa prenáša rukami.
„Hygiena rúk je jednou z najjednoduchších foriem prevencie šírenia infekcií a každý rok môže zachrániť milióny životov, ak sa vykonáva správne,“ uzatvára epidemiologička Naďová.