Prečo zrazu nevládzete s dychom do piateho poschodia? Suchý kašeľ by po viróze nemal trvať viac ako 6 až 8 týždňov

Možno to naozaj nie je chrípka. Ak sa príznaky nezlepšujú, ale naopak zhoršujú, mohla by to byť pľúcna fibróza. Pri tomto ochorení dochádza k strate funkčného pľúcneho tkaniva, ktoré sa mení na zhrubnuté jazvovité tkanivo. Zmenšuje sa tak aktívnu časť pľúc, ktorá zabezpečuje dýchanie. Pľúca sú tuhšie, menej poddajné, nedokážu sa roztiahnuť tak ako pred tým.

Príčiny, ktoré spôsobujú toto ochorenie, môžu byť viaceré – existuje ich okolo dvesto. Pri idiopatickej pľúcnej fibróze príčina ale zostáva neznáma. Odhaduje sa, že na Slovensku je tristo až šesťsto pacientov s týmto ochorením.

„Nevieme prečo napríklad u päťdesiatročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia, alebo je to niečo v genetickej informácii, čo toho človeka takýmto spôsobom hendikepuje,“ hovorí prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave Marta Hájková, hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.

Keď jedno ochorenie spustí druhé

Poškodenie pľúc, zápal a hojenie jazvičkami môžu spôsobiť rôzne látky, ktoré sa do pľúc dostanú zo vzduchu, krvou alebo ich spôsobujú aktívne látky pri iných, najmä reumatologických a autoimunitných ochoreniach.

Pri autoimunitných ochoreniach dochádza k nadmernej či nesprávnej aktivite imunitného systému, ktorý začne napádať niektoré štruktúry vlastného tela.

„Reumatologické autoimunitné ochorenia sú nebezpečné, pretože okrem pohybového aparátu zasahujú i mimo-kĺbové tkanivá, štruktúry, orgány,“ hovorí reumatologička a pneumologička Elizabeth Záňová z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Typické príznaky

Ak máte systémové alebo autoimunitné ochorenie, je potrebné, aby vás ošetrujúci lekár myslel na to, že pri týchto ochoreniach môžu byť postihnuté pľúca. Zvlášť, keď sa dostavia prvé príznaky.

K typickým príznakom patrí dýchavičnosť, ktorá sa často chybne pripisuje veku. „Keď mi pacient povie, že kedysi bežne vyšiel na piate poschodie a dnes si musí dávať prestávku, niečo nie je v poriadku. Ak má ešte nejaké reumatologické ochorenie a k tomu napríklad kašeľ, posielame ho na funkčné vyšetrenie pľúc,“ hovorí prednostka Marta Hájková.

Práve suchý kašeľ je ďalším charakteristickým príznakom, rovnako ako zhoršená tolerancia pri fyzickej námahe a celková únava.

Lieči sa 2 v 1

Pľúcna fibróza sa najskôr prejavuje poklesom pľúcnych funkcií. „Na röntgene ešte nemusíme vidieť žiadne veľké zmeny, avšak anamnéza pacienta a funkčné zmeny signalizujú, že sa tam niečo môže diať. A aby sme to vedeli porovnať, tak múdry reumatológ už na začiatku diagnostikovaného ochorenia dá urobiť pacientovi funkčné vyšetrenie pľúc a úplne najlepšie röntgenové snímky alebo v súčasnej dobe aj HRCT pľúc (počítačová tomografia s vysokým rozlíšením), aby zistil, či tam sú alebo nie sú nejaké známky pľúcnej fibrózy,“ vysvetľuje reaumatologička Elizabeth Záňová.

Tieto vyšetrenia sa dajú časom porovnávať. „Aby sme pri pretrvávaní symptómov alebo prípadnom zhoršovaní vedeli povedať, že napríklad klesá difúzna kapacita pľúc. To je parameter, ktorý ukazuje percento funkčnosti pľúc.“

V prípade reumatologického ochorenia a ochorenia na pľúcnu fibrózu sa liečia dve choroby súčasne. Ak pľúcna fibróza progreduje, pneumológ sa s reumatológom dohodne na určitej dávke kortikoidov alebo úprave reumatologickej liečby tak, aby zachytávala aj pľúca

Foto: ČT

Krstný otec, Marlon Brando IPF sa stala osudnou aj Marlonovi Brandovi. Na fotografii v kultovom Krstnom otcovi.

Rýchlo sa zhoršujúca IPF

Idiopatická pľúcna fibróza (IPF) je ochorenie, ktoré sa postupne zhoršuje, zvyšuje sa dýchavičnosť a potrebu zvýšeného množstva kyslíka. U niektorých ľudí dochádza k pomalšiemu, ale trvalému poklesu funkcie pľúc a u iných sa ochorenie zhoršuje rýchlejšie. Pacienti s IPF môžu mať náhle zhoršenie funkcie, známe ako akútne exacerbácie. Nakoniec sa môže rozvinúť zlyhanie pľúc, čo je život ohrozujúci stav.

Najznámejšou celebritou, ktorá sa nemohla z plných pľúc nadýchnuť, bol slávny herec Marlon Brando. Na toto závažné ochorenie – IPF, zomrel v roku 2004, keď mal osemdesiat rokov.

Priemerné dĺžka prežitie s IPF sa donedávna odhadovala na tri až päť rokov. So skoršou diagnózou a lepšou dostupnou liečbou sa dnes už mnoho ľudia ale dožívajú viac. Istota však pri tomto ochorení nie je žiadna, respiračné zlyhanie sa ale môže rozvinúť aj oveľa skôr.