Nadšenie však rýchlo prejde, ak sa po intenzívnej záťaži dostavia prvé zdravotné ťažkosti. Bolesť, opuch či tuhnutie kĺbov môžu znamenať vážny problém. Väčšinou pritom ide o zanedbanú prevenciu.
Kĺby sú komplikované zariadenia, ktoré umožňujú spojenie a pohyb dvoch a viacerých kostí. Dostávame ich „do vienka“. Rastú a vyvíjajú sa spolu s človekom a počas života sa ohýbaním, otáčaním či nárazmi opotrebúvajú.
Ak príde k poškodeniu pružného tkaniva chrupavky, ktoré obaľuje spoje kostí, nastupuje artróza – nezvratné poškodenie kĺbov. Pri ňom zohráva dôležitú úlohu nielen opotrebovanie chrupavky, ktoré je u každého človeka individuálne, ale aj dedičnosť a životný štýl, s ktorým sa spája nadváha a obezita.
Výživu chrupaviek zabezpečuje tekutina, ktorú produkuje kĺbové puzdro. Jej základná zložka, kyselina hyalurónová, vytvára na povrchu chrupavky film, ktorý tlmí nárazy a umožňuje pohyb spojov kostí. S vekom dochádza k jej úbytku. Vtedy sa ľudovo hovorí, že kĺby nie sú dostatočne „premazané“. Aby sme ich udržali čo najdlhšie zdravé a mobilné, musíme im dopriať pohyb. „Kĺbové mazivo sa vytvára len vtedy, keď je kĺb v pohybe. V opačnom prípade budú málo vyživené a hrozí ich poškodenie,“ vysvetľuje MUDr. Štefan Petriščák, PhD., zo zariadenia jednodňovej chirurgie ArtroPro v Martine.
Z kancelárskej stoličky na maratón
Ak sa človek denne venuje fyzickej aktivite, upevní si zdravie, zachová pohyblivosť a zredukuje bolesti svalov aj kĺbov. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Postaviť sa z kancelárskej stoličky a ísť si zabehnúť maratón je rovnako nebezpečné, ako presedieť na nej celé dni bez pohybu. Športovú aktivitu by sme si preto mali voliť vzhľadom na svoj vek, kondíciu, individuálne schopnosti a venovať sa jej pravidelne.
„Primeraný pohyb síce znamená pre výkonnostného športovca niečo iné ako pre rekreačného, v zásade však ide o aktivitu, pri ktorej nepociťujeme bolesť,“ konštatuje Petriščák a varuje najmä pred nárazovým, takzvaným víkendovým, športovaním: „Nebezpečný môže byť napríklad víkendový futbalový turnaj pre netrénovaného muža alebo keď sa dámy v piatok večer rozhodnú odšliapať dvestokrát na stepperi.“
V lete je na skúšanie nových aktivít ideálny čas. Či už sa rozhodneme sadnúť na bicykel a preskúmať cyklistické trasy v okolí, alebo sa konečne odhodlať k behu, základom je prevencia úrazov. Ideálne je dávkovať organizmu intenzitu postupne a pred každou fyzickou aktivitou sa najprv mierne zahriať behom na mieste a krúživými či švihovými pohybmi. Nasledovať by mal strečing a až potom športové zaťaženie.
Podľa fitnes trénera Ľubomíra Krajčíra z Taurus fitness v bratislavskej Iuvente je vhodné venovať naťahovacím cvičeniam niekoľko minút každý deň. Obyčajným ohýbaním sa a naťahovaním uvoľníme napätie vo svaloch a zlepšíme si držanie tela. Navyše, znížime riziko zranenia, ktoré nám hrozí počas športu.
Tenisový lakeť aj z umývania okien
„Pri cvičení je dôležitá správna technika. Ak ju človek nemá zvládnutú, aj pri obyčajnom drepe môže ľahko prísť k úrazu,“ upozorňuje Krajčír. „Ak si niekto vyberie beh, treba si dať pozor na povrch trasy. Keď je tvrdší, ako napríklad betón, kĺby trpia viac ako na mäkkom povrchu,“ dodáva.
Medzi najmenej priaznivé športy patria tie, pri ktorých dochádza k rýchlym zmenám smeru a rýchlosti pohybu. Futbal, tenis či squash preto nie sú pre rekreačného športovca také vhodné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Naopak, bicyklovanie využívajú aj pacienti, ktorí sa zotavujú po operácii kolena a našim neprestajne zaťažovaným kĺbom sa uľaví najmä pri plávaní. V zásade však platí, že keď svojmu telu dávkujeme pohyb postupne, dokáže sa prispôsobiť.
Štatisticky najčastejšie poraneným kĺbom je členok. Jeho podvrtnutie hrozí aj pri bežnej chôdzi, najmä po nerovnom teréne či v nestabilnej obuvi. Často platí, že ak sa to stalo raz, kĺb bude náchylnejší na opätovné poranenie. Problémové bývajú kolená, bedrové kĺby a artrózou najmenej postihnuté sú ramenné kĺby.
Tenisti, ale aj hráči golfu mávajú problémy s takzvaným „tenisovým lakťom“, epikondylitídou. Vzniká pri nadmernom preťažovaní predlaktia a nie je len nepríjemnou výsadou športovcov. Zápal šliach, ktoré sa upínajú na lakťový kĺb, si môžeme privodiť aj intenzívnym umývaním okien či maľovaním bytu. Táto bolesť väčšinou pominie, keď svalom doprajeme pokoj a vhodnú rehabilitáciu a nabudúce si na namáhavú činnosť dáme pozor.
Ak sa už problémy s kĺbmi dostavia, rozhodne by sa postihnutý nemal prestať hýbať. „Mal by športovať s mierou a zamerať sa najmä na regeneráciu. Dobrú skúsenosť mám napríklad s využívaním kryoterapie či balančných tréningových pomôcok,“ vymenúva Krajčír. Liečbu chladom odporúčajú aj lekári nielen ako prostriedok na upevnenie zdravia a zvýšenie imunity, ale aj na rýchlejšiu regeneráciu poškodených svalov, tkanív a kĺbov. Terapia v kryokomore je účinným analgetikom a vypomáha pri rekonvalescencii po operáciách kĺbov.
Gumové medvedíky neliečia
Moderná povera tvrdí, že ak budeme pravidelne jesť želé cukríky alebo gumové medvedíky, dodáme našim kĺbom dostatočnú výživu. Podľa Petriščáka ide o mylnú informáciu: „Ani výživové doplnky na základe želatíny či iných látok nie sú stopercentnou zárukou, že človeka nepostihne artróza. Niektoré z nich však môžu v určitej fáze jej rozvoja pomôcť.“
Recept na zdravé kĺby, ktorý by sa dal pripraviť doma v kuchyni, síce neexistuje, ale lekári aj v tomto prípade odporúčajú pestrú a vyváženú stravu. „Je dokázané, že napríklad u vegánov sa artróza vyskytuje častejšie ako u ľudí, ktorí jedia striedmo všetky druhy potravín,“ tvrdí ortopéd.
Keď príde k poškodeniu kĺbovej chrupavky, riešení je niekoľko. Častým zákrokom je artroskopia, mechanické ošetrenie mäkkej časti kĺbu, či injekčná aplikácia liečivého roztoku do kĺbu známa ako „obstrek“. K najnovším metódam liečby artrózy patrí terapia aktivovanou plazmou získanou z krvi pacienta. Metódu, ktorú vytvorili v roku 2005 Düsseldorfe, už dva roky s dobrými výsledkami využívajú aj naši lekári.