V dialyzačnom stredisku B. Braun Avitum na Hlučínskej ulici v Bratislave je 20 lôžok. „V rannej aj popoludňajšej zmene sme schopní oddialyzovať až 20 pacientov, hoci kapacita nie je naplnená,“ hovorí MUDr. Jana Kalatová, nefrologička, primárka spomínaného dialyzačného strediska.
Dialyzovaní pacienti sú takí, ktorým zlyhali obidve obličky a ich činnosť musí nahradiť dialyzačný prístroj, akási umelá oblička. V minulosti, keď dialýza neexistovala, pacienti v tzv. terminálnom štádiu zlyhania obličiek zomierali. Do B. Braun na Hlučínskej v Bratislave chodí jedna pacientka už 32. rok, bez dialyzačného prístroja by bola už tri desiatky rokov mŕtva. Transplantácia obličky sa u nej nepodarila, a hoci je čakateľkou, v ďalšiu už ani nedúfa.
Pani Mária Marta Miklošková chodí na dialýzu už desať rokov. Mala sedemdesiat, keď jej definitívne zlyhali obličky. Napriek tomu, že syn jej ponúkol svoju obličku (je možné aj darcovstvo od živého darcu, keďže obličky máme dve a človek dokáže bez obmedzení žiť len s jednou), transplantáciu odmietla. „Som stará žena a nechcela som od neho prijať takýto dar,“ povedala vtedy a podľa vlastných slov si ani nemyslela, že bez funkčných obličiek „potiahne“ ďalších desať rokov. Nie je to jednoduché, pretože dialýza vyžaduje veľmi prísny režim, čo sa týka obmedzeného príjmu tekutín aj špeciálnej diéty, ale pani Marta je na seba prísna a snaží sa všetko dodržiavať. „Denne môžem vypiť len pol litra tekutín,“ hovorí, pretože pacienti, ktorí už vôbec nemočia a ich zlyhané obličky už nedokážu hospodáriť s tekutinami v tele, si musia dávať veľký pozor na pitný režim. V zmysle jeho obmedzovania. Inak by medzi dvoma dialýzami mohli „nabrať“ príliš veľa vody, čo veľmi škodí. Preto sa pred dialýzou aj po nej vždy vážia.
Čítajte aj 10 bodov od nefrológa, ako predísť chronickej chorobe obličiek
Horúce dni sú v tomto smere pre dialyzovaných veľmi náročné. Musia doslova počítať dúšky, napríklad lieky zapíjajú jedným dúškom vody. Cmúľajú kocku ľadu, aby vydržali nepiť v horúčavách. „Ja však nerada cmúľam ľad,“ hovorí pani Miklošková. „Som na seba prísna. Aj polievky som radšej prestala jesť.“
Pacienti na dialýze musia obmedzovať príjem fosforu a predovšetkým draslíka, čo vyžaduje prísnu diétu. Z čerstvého ovocia si môžu dať maximálne jeden-dva kusy denne podľa obsahu draslíka. Z ovocia vôbec nesmú marhule, banány, kivi, čerešne, višne, ríbezle ani avokádo. Nesmú napríklad strukoviny, olivy ani huby. Je toho veľa, čo majú zakázané. Najčastejšie chodia na dialýzu trikrát do týždňa po štyri hodiny. Je to očistec, byť počas hemodialýzy napojený niekoľko hodín denne na dialyzačný prístroj.
Ale oni sú radi, že môžu žiť.
Porovnanie obličky a dialyzačného prístroja
Obličkami prejde za jediný deň približne 1 500 litrov krvi. Krv sa v obličkách dostáva do veľmi rozvetvenej siete ciev, tvoriacich základnú štrukturálnu a funkčnú jednotku obličky – nefrón. Každá oblička obsahuje až 1,2 milióna nefrónov, v ktorých sa krv pred návratom do tela zbavuje odpadových látok. Finálny moč obsahujúci odpadové látky sa potom zhromažďuje v obličkovej panvičke, odteká močovodom do močového mechúra a vylúčime ho.
Dialyzačný prístroj: Počas štyroch hodín prejde dialyzátorom približne 70 litrov krvi. Každý dialyzátor sa skladá takmer z 20-tisíc dutých vlákien. Krv prúdi vnútri týchto vlákien, zatiaľ čo odpadové produkty prenikajú polopriepustnou membránou do tzv. dialyzátu, ktorý preteká okolo vlákien v opačnom smere. Póry v tejto membráne nie sú väčšie ako 3 nm, čo znamená, že krvinky a väčšie molekuly bielkovín pórmi neprejdú a zostanú v krvi. Odpadové produkty sa z krvi odvedú na základe rozdielu koncentrácií odpadových látok v krvi a dialyzáte (difúzia).
Prvý dialyzačný prístroj vynašiel Holanďan
O problémoch s obličkami sa toho až do konca 19. a začiatku 20. storočia vedelo len málo a účinnú liečbu sa podarilo nájsť až po roku 1940, keď holandský lekár Willem Kolff zostrojil dialyzačný prístroj, ktorý dokázal z krvi pacienta filtrovať toxické látky a prebytočnú tekutinu. O prvú dialýzu u ľudí sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia pokúsil nemecký lekár Georg Hass viacerými svojpomocne zostrojenými prístrojmi. Dialýza však trvala príliš krátko na to, aby mala liečebný účinok, a ani jeden z Haasových pacientov neprežil.
Foto: ALBATROS MEDIA SLOVAKIA
V súčasnosti už problém nepredstavuje technológia, ale samotný počet pacientov so zlyhaním obličiek. Dialýzu celosvetovo podstupujú viac ako dva milióny pacientov, pričom asi 90-tisíc z nich sa dočká transplantácie obličky. Toto číslo možno predstavuje len desatinu pacientov v núdzi. Zvyšní k liečbe nemajú prístup alebo si ju nemôžu dovoliť.
(Z knihy Veľké myšlienky jednoducho vysvetlené, Lindeni, 2022)