Pri skoku do vody hrozí niekoľko vecí. Pri skoku, tzv. hlavičky, do neznámej, mútnej a plytkej vody si možno "zlomiť chrbticu“. Najčastejšie ide o posun tela jedného stavca proti druhému, čím sa môže narušiť miecha a citlivé tkanivo zareagovať opuchom s nezvratným poškodením. Samozrejme, môže sa to stať aj pri skoku do priezračnej vody v bazéne, ktorá na pohľad vyzerá byť hlbšia, ako je v skutočnosti. Takáto frajerská hlavička môže mladému človeku v sekunde zničiť celý život.
Následky úrazu môžu byť ťažké, najmä ak sa poruší miecha – čím vyššie sa tak stane, tým horšie. Ak je prerušená od štvrtého krčného stavca nahor, ortieľ je neúprosný – ochrnutie a dýchanie len s pomocou prístrojov. Lekári špecializujúci sa na operácie chrbtice vedia, že "sezóna skokanov“ trvá od mája do septembra.
V ľahších prípadoch dôjde "len“ k podvrtnutiu krčnej chrbtice a nepoškodí sa miecha a nervové funkcie. Po takýchto prípadoch pacient istý čas cíti napríklad brnenie v rukách. Môže sa však stať, že skokan si "len“ udrie hlavu a už sa nevynorí, pretože sa ocitne v bezvedomí alebo v panike.
Kým ho kamaráti nájdu, ochrnúť môže aj následkom nedostatku kyslíka, alebo sa rovno utopí. Kuriózny prípad poranenia krčnej chrbtice sa už dokonca stal aj tak, že mládenec sa spustil dole hlavou po vodnej šmykľavke. Nabral takú rýchlosť, že "preletel“ na hladine vody až na druhú stranu bazéna, kde hlavou narazil do jeho steny.
Čítajte viac Top 10 detských úrazov. Kde sa deti najčastejšie zrania? Na čo pozor?
Aj vodných záchranárov na kurzoch prvej pomoci učia, že ak sú nútení skákať do neznámej vody, rozhodne do nej treba "vhupnúť“ nohami, pri dopade do vody ich treba pritlačiť k sebe a vzápätí pažami zabrať smerom nadol. Ale aj to treba trénovať.
Dalo by sa ešte písať o nešikovných skokoch z väčšej výšky do vody "naplocho“, keď môže vzniknúť aj "syndróm papierového vrecúška“, prasknutie pľúc s vývojom jedno- alebo obojstranného pneumotoraxu. Alebo o panike z klaustrofóbie pod vodou, keď skokana prekvapí vlastná reakcia na pocit veľkej hĺbky. Ďalším rizikom pri skoku rozhorúčeného tela do podstatne chladnejšej vody je možné zastavenie srdca, infarkt a následné utopenie. Náhlej zástave srdca spôsobenej reflexne, po skoku do studenej vody – pôsobením blúdivého nervu – sa hovorí aj syndróm z ponorenia.
Čítajte viac Pre deti je zradná aj plytká voda. A ešte je tu suché utopenie
Môže vzniknúť aj u mladých, trénovaných ľudí. Ale predovšetkým starším ľuďom, pacientom s chronickými ochoreniami, ktorí majú srdcovo-cievne problémy, sa odporúča vchádzať do vody postupne – najprv po kolená, resp. po stehná s tým, že si postupne začnú omývať pravou rukou ľavú a naopak. Potom nech sa mierne predklonia a namočia si ruky až po lakte. Následne nech si omyjú hrudník a ošpliechajú prednú časť tela. Až po týchto úkonoch sa môžu ponoriť.