Pijeme, aby sme svojim bunkám poskytli dostatok tekutiny. Naše telo totiž „jazdí“ na vodu. Pri normálnej teplote stráca organizmus dospelého človeka asi 2,3 litra vody za deň. V horúcom počasí sa táto bežná strata môže zvýšiť až o liter i viac. Najväčšia časť vody sa z tela vylúči močením, potom najmä potením, dýchaním a kožou.
Nedostatok vody organizmus prekvapujúco pociťuje ešte väčšmi ako nedostatok vzduchu. Ak sa nám zmenší prísun vzduchu o 6 percent, zakrúti sa nám hlava. Pri 5-percentnej dehydratácii už organizmu hrozí kolaps krvného obehu a šok.
Niektoré reklamné a popularizačné články odporúčajú pre dospelého príjem najmenej dvoch, troch, niekedy až štyroch litrov tekutín denne. Pre väčšinu populácie je to však prehnané odporúčanie. Môže to platiť v extrémne horúcich dňoch, pri horúčkovitých infekciách alebo pri veľkej fyzickej záťaži.
Každý človek má svoju optimálnu potrebu voľných tekutín, ktorá sa navyše časom mení. Dobrým indikátorom správneho zavodnenia organizmu je farba moču, ktorý by mal byť svetlý až bezfarebný.
Čítajte viac Benzín z fľaše od Jupíka, kompót z ľuľkovca, šalát z listov jesienky. Neotrávte si leto
Pitná voda je aj tá z kohútika
Pocit smädu však vzniká až pri značnom nedostatku vody v organizme. Smädný človek teda pije trochu neskoro, dalo by sa povedať. Navyše v prípade malých detí a starších ľudí môže pocit smädu úplne chýbať, preto im treba nápoje ponúkať v pravidelných intervaloch. Nedostatočný príjem tekutín je v našich končinách pomerne veľkým zlozvykom, pričom častým dôsledkom bývajú zdravotné problémy ako zápcha, obličkové kamene, zahusťovanie krvi so zvýšeným rizikom trombózy, embólie a podobne.
Viete, že…
Stromom vďačíme za pitnú vodu? Lesy Slovenska totiž trvalo zadržiavajú a následne nám dodávajú 4,5 miliardy kubických metrov vody, čo je štyrikrát viac, ako obsahujú všetky naše vodné nádrže!
Na každodennú konzumáciu je pre všetkých bez rozdielu veku či zdravotného stavu vhodná pitná voda. A to je vo väčšine slovenských miest aj tá z vodovodného kohútika. Slováci napriek mnohým upozorneniam pri kúpe balenej vody nerozoznávajú, čo je prírodná minerálna, pramenitá a čo balená pitná voda. Minerálne vody s vyšším obsahom minerálnych látok môžu byť užitočným doplnkom v skladbe tekutín, ale odporúča sa ich obmedzený príjem – do pol litra denne. Počas veľkých horúčav, keď človek veľa vypotí, však netreba mať obavy piť ani vysokomineralizované minerálky. Samozrejme, je iné, ak niekto v lete ide na vysokohorskú túru a iné, ak sedí celý deň pri počítači v miestnosti s klímou.
Vďaka svojmu zloženiu však môžu minerálne vody pomáhať aj pri liečbe niektorých ochorení. Na každodenné pitie sa vo všeobecnosti odporúčajú pramenité vody – obsahujú maximálne tisíc mg minerálov na liter. Balená pitná voda má rovnaké zloženie ako voda z vodovodu, ba niekedy dokonca nižší obsah vápnika. Zákazník však zbytočne zaplatí za obal. Balenú pitnú vodu má význam piť v zahraničí, kde nemajú dostatočnú kvalitu vody z vodovodného kohútika.
Čítajte viac Niektoré potraviny dokážu telo ochladzovať, iné produkujú teplo. Stravovanie počas leta
Rozdelenie vôd
Minerálna voda: Mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej či viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest. Od bežnej pitnej vody sa dá odlíšiť charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí a takisto svojou pôvodnou čistotou. Zdroj minerálnej vody musí byť pred uznaním podľa zákona minimálne tri roky sledovaný.
Minerálna voda sa nesmie podrobiť žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek, ako sú napr. zlúčeniny železa, mangánu a síry, prípadne fluoridov, alebo odstraňovania oxidu uhličitého povolenými metódami. Zakazuje sa jej dezinfekcia aj pridávanie baktérie ničiacich látok. Okrem oxidu uhličitého k nej nemožno pridať žiadne iné látky. Každý zdroj minerálnej vody má určené ochranné pásma.
Pramenitá voda: Vybraný druh mikrobiologicky bezchybnej, kvalitnej prírodnej pitnej vody z podzemného zdroja. Pramenitá voda sa nesmie podrobiť žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek, ako sú napr. zlúčeniny železa a síry, prípadne fluoridov, alebo odstraňovania oxidu uhličitého povolenými metódami. Zakazuje sa jej dezinfekcia aj pridávanie baktérie ničiacich látok. Okrem oxidu uhličitého k nej nemožno pridať žiadne iné látky.
Pitná voda z vodovodu: Upravená podzemná alebo povrchová voda, ktorá spĺňa požiadavky zdravotnej bezchybnosti, a preto sa môže využívať na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Je určená na varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely. Surová povrchová alebo podzemná voda, ktorá sa využíva pri príprave na pitnú vodu, je biologicky znečistená. Musí sa preto dezinfikovať, aby sa stala vhodnou na pitie. Spôsob dezinfekcie závisí od miestnych požiadaviek tak, aby sa zabezpečila mikrobiologická bezpečnosť.
Minerálne vody podľa celkovej mineralizácie:
Celková mineralizácia je súčet laboratórne stanovených hodnôt aniónov a katiónov jednotlivých minerálnych látok rozpustných vo vode (napr. vápnik, horčík, hydrogénuhličitan vápenatý) a kyseliny kremičitej a boritej, ktoré vo vode rozpustné nie sú. Uvádza sa v miligramoch na liter vody. Minerálne vody poznáme:
- nízkomineralizované: voda s obsahom rozpustných látok nad 50 do 500 mg/l
- strednemineralizované: voda s obsahom rozpustných látok nad 500 do 1 500 mg/l
- vysokomineralizované: voda s obsahom rozpustných látok nad 1 500 do 5 000 mg/l
- veľmi vysokomineralizované: voda s obsahom rozpustných látok nad 5 000 do 15 000 mg/l
- soľanky: voda s obsahom rozpustených látok nad 15 000 mg/l