Depresia je porucha

Odoznie depresia sama, alebo si treba pomôcť liekmi? Aké formy depresie poznáme? A dá sa vôbec depresia efektívne liečiť? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Zdenka Gešová, odborníčka s 35-ročnou praxou.

10.03.2009 00:38
žena - smútok - depresia
Ženy ochorejú na depresiu dvakrát častejšie ako muži.

Depresia asi nebude len „zlá nálada“, dá sa pomerne jednoducho definovať?
Depresia je porucha, ochorenie, ktorým niekedy v živote „prejde“ asi 20 percent ľudí. Môže mať miernu, stredne ťažkú alebo ťažkú podobu. Najťažšou formou depresie je melanchólia. Spúšťačom depresívneho stavu môže byť určitá udalosť, vtedy hovoríme o reaktívnej depresii (reakcii na ťažký stres), alebo môže ísť o dôsledok chemickej poruchy v mozgu a vtedy hovoríme o endogénnej depresii. Avšak aj endogénnu depresiu môže „odštartovať“ nepríjemná udalosť, ale väčšinou vzniká bez priamej príčiny – ľudia obyčajne hovoria „neviem, čo to so mnou je, nič ma nebaví, z ničoho sa neviem tešiť, nemôžem spávať“ alebo „ani sa mi nechce vstať z postele“. V prípade endogénnej depresie sú najhoršie rána, to sú tzv. pesima. V priebehu dňa sa táto ťažoba rozptýli a večer „akoby sa to stratilo“.

Možno očakávať, že depresia odoznie sama od seba?
Záleží na osobnej výbave človeka. Veľkú úlohu zohráva, aké má človek autosanačné rezervy, „sociálny background“, či má jeho depresívny stav hlbšie korene. Otázka je, dokedy treba čakať? Myslím si, že do chvíle, keď človek začne cítiť, že už nevládze; keď začne byť nevýkonný, nespí, stráca záujem o to, čo ho predtým bavilo, sociálne „sa sťahuje“. Problém je v tom, že keď sa prekročia hranice psychoimunity, keď sa vyčerpajú energetické rezervy, môžu sa začať objavovať komplikácie telesného rázu. Poznám niekoľko prípadov, keď sa po vážnej psychotraume objavili do pol roka malígne nádory. Takže, dokedy čakať? To je naozaj otázka! Ak človeka trápi aj nespavosť, odporúčam nechať si predpísať lieky na spanie. Spánok je veľmi dôležitý, „resetuje“ nielen hlavu, ale celý organizmus. Umožňuje oddýchnuť si „od seba“. V prípade pretrvávajúceho „ťažkého pocitu“ odporúčam lieky, ktoré znižujú úzkosť. Pokiaľ ide o komplexnejší problém, možno využiť naozaj veľmi širokú škálu antidepresív.

Môže predpísať antidepresíva aj lekár prvého kontaktu?
Môže, a ak je osvietenejší, skonzultuje takéto prípady aj so psychiatrom. Je to v záujme pacienta. Ako príklad uvediem prípad jednej dámy, ktorá sa liečila na zvýšený krvný tlak, ale lieky stále nepomáhali. Po psychoterapii a užívaní antidepresív sa nielenže začala celkovo lepšie citiť, ale akoby aj omladla o desať rokov a súčasne sa u nej stabilizovali hodnoty krvného tlaku. Taká klientka či klient povie: „prečo som len nešiel za tým psychiatrom skôr a prečo som sa toľko bránil tým antidepresívam?“. To nie je propagácia antidepresív, ale ukážka, ako si človek môže pomôcť. Mojou úlohou je hľadať spolu s klientom východiská, riešenia, usmerniť ho.

Prečo sa niektorí ľudia tak vehementne bránia liekom?
Mnohí sa obávajú závislosti, vedľajších účinkov, užívanie liekov „na hlavu“ berú ako osobnú prehru, alebo dúfajú, že to nejako zvládnu. Určitým „problémom“ môžu byť aj informačné letáky pribalené v liekoch, ktoré sú istou formou alibizmu. Farmaceutické firmy musia v týchto letákoch uviesť všetky vedľajšie účinky, ktoré sa vyskytli, či už to bolo u jedného alebo dvoch jedincov z tisícov, ktorí tieto lieky testovali. Takéto informácie, samozrejme, vyvolávajú obavy. Na druhej strane, sú ľudia, ktorí berú tzv. udržiavacie dávky antidepresív roky a nechcú sa ich vzdať, tvrdiac, že majú absolútne inú kvalitu života. Potom sú ľudia, ktorí začnú s liečbou endogénnej depresie, ale hneď, ako sa ich stav zlepší, lieky svojvôľne vysadia a o pár týždňov prídu celí „štajf“. Takto sa však lieky neužívajú. Nikdy nie je dobré prestať s niečim odrazu, treba postupovať pomaly, „do stratena“.

Koho depresia „uprednostňuje“?
Depresia nie je dedičná, ale ak sa v rodine vyskytla endogénna depresia alebo tzv. bipolárna afektívna porucha (kedysi sa jej hovorilo maniodepresívna psychóza), je zvýšená pravdepodobnosť, že sa objaví aj u ďalšej generácie. Pokiaľ ide o pohlavné preferencie, depresia postihuje častejšie ženy ako mužov, a to v pomere 2:1. Ženy sú vo všeobecnosti emocionálnejšie, ale depresia sa u nich objavuje aj z vyčerpanosti – chodia do práce, starajú sa o deti, o domácnosť, o chorých či starnúcich príbuzných a to je mimoriadne vyčerpávajúce. Keď sa ocitnú v zlom psychickom stave, partner im jednoducho povie „rob s tým niečo!“.

Antidepresíva však budú asi lepšie ako „domáce formy terapie“, teda alkohol alebo prejedanie…
Nepochybne lepšie. Alkohol síce zlepší náladu, ale len na chvíľu, v skutočnosti znižuje hladinu serotonínu a pôsobí depresogénne. Inak povedané, alkohol nič nerieši, ale to vie hádam každý priemerne inteligentný človek, že tadiaľto cesta nevedie. To isté platí o prejedaní – ľahšie je zbaviť sa po troch mesiacoch antidepresív, ako po troch rokoch tridsiatich kíl navyše. Depresia však môže mať rôzne podoby. Môže byť maskovaná únavou alebo rôznymi migrujúcimi telesnými ťažkosťami. To sú tzv. atypické, somatoformné depresie. No keď vyšetrujúci lekár skonštatuje, že po fyzickej stránke je všetko v poriadku a odporúča návštevu psychiatra, pacienti bývajú nepríjemne zaskočení.

Môžu depresie vyvolávať lieky?
Zvyšovať úzkosť a rozvíjať depresívny stav môžu napríklad kortikoidy a u niektorých disponovaných žien aj antikoncepčné prípravky, ale pri kontraceptívach poslednej generácie je to menej pravdepodobné. Lekár, ktorý lieky predpisuje, by mal tieto súvislosti citlivo zvážiť. Ale dnes sú už aj pacienti dostatočne vzdelaní a informovaní – napokon, na internete možno nájsť informácie každého druhu –, takže sa objavujú rôzne podnety na diskusiu.

Depresie majú stúpajúcu tendenciu…
Áno, a napriek tomu, že v médiách sa duševným poruchám venuje enormná pozornosť, ľudia – aspoň v našich zemepisných šírkach – sú stále v zajatí vnútorného konfliktu „bože, k cvokárovi!“. V Bratislave je to už možno trošku „uvoľnenejšie“, ale stále je to tu. Keď už, ľudia sa radšej vyberú k psychológovi, ten je akoby „na diskusiu“. Ale len dobrí psychológovia sú schopní a ochotní posúdiť, či existujúce ťažkosti prekračujú rámec čisto psychologickej intervencie a bolo by nanajvýš vhodné, aby sa k problému vyjadril aj psychiater. Dodávam však, že nie každý psychiater má aj psychoterapeutický výcvik, aj keď poskytuje psychoterapeutické služby – v rozsahu štyroch viet.

Je vôbec možné depresiu efektívne liečiť?
Jednoznačne. A škoda to odkladať. Ale je veľmi dôležité, aby si klient a lekár navzájom „sadli“. Tak ako hľadáme toho „správneho“ zubára alebo gynekológa, treba hľadať aj správneho psychoterapeuta. Svojim klientom vždy hovorím, aby prvé stretnutie považovali za „zoznamovací večierok“. A pripomínam, že aj psychoterapeut má právo povedať „s vami nemôžem alebo neviem pracovať, nájdite si niekoho iného“.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba