O čo vlastne ide? Vyhorením sa nazýva stav emocionálneho, mentálneho a fyzického vyčerpania spôsobeného nadmerným a dlhodobým stresom. Nastáva vtedy, keď je človek v práci dlhodobo nedocený, prehliadaný, keď nevidí výsledky svojho snaženia sa. Začína strácať záujem, vytráca sa motivácia, ktorá ho zo začiatku hnala vpred. Prichádzajú stavy bezmocnosti, beznádeje, cynizmu a hnevu, narastá podráždenosť a človek sa rýchlo uráža. Typické pre vyhorenie je, keď „každý deň je zlý deň“.
A to všetko sa odráža aj na zdravotnom stave. Dostavia sa problémy s trávením, bolesti hlavy, oslabuje sa imunita, pribúdajú infekčné ochorenia, zvyšuje sa tlak. Tí menej šťastní končia s infarktom alebo mŕtvicou. Pritom stačí tak málo – rozpoznať, že ide o syndróm vyhorenia a čo najskôr s tým niečo robiť. Najúčinnejšie je zmeniť prácu. Dovolenka môže tiež pomôcť, ale väčšinou nestačí. Človek sa totiž vracia do toho istého pracovného prostredia a celý kolotoč pokračuje.
Päť príznakov vyhorenia
- Na začiatku býva snaha niečo si dokázať. Človek je nadšený svojou prácou, kladie si vysoké ciele, je na seba náročný. Robí aj za druhých, bez nároku na zaplatenie voľných dní strávených v práci.
- Zanedbávanie rodiny, potláčanie vlastných potrieb. Pre množstvo práce však prichádza zabúdanie, človek nestíha splniť to, čo sľúbil, dostavujú sa prvé pocity vyčerpania. V domnienke, že toho stihne viac, keď obmedzí kontakt s priateľmi a známymi, ruší svoje sociálne väzby.
- Frustrácia z práce sa začína prejavovať bezmocnosťou, hnevom i ľútosťou. Narastá odpor k práci, už len myšlienka, že treba ísť do zamestnania, vyvoláva hnev a podráždenosť.
- Dostavuje sa vnútorná prázdnota, pochybovanie o zmysle života, človek sa uzatvára do seba, začína sa správať ako čudák, túži zaspať a nezobudiť sa.
- Objavujú sa telesné choroby a myšlienky na samovraždu.
Vyhorenie však nemusí byť len z práce. Riziku je vystavený napríklad i rodič, ktorý sa sám stará o tri deti. Musí zarobiť peniaze a zároveň sa venovať aj svojim deťom. Nemá na ne dosť času, ani peňazí nezarobí toľko, koľko by potreboval. V práci mu vyčítajú, že nevydá zo seba sto percent, deti mu vyčítajú, že sa im nevenuje poriadne. Stráca kontrolu nad svojím životom. Je len otázkou času, kedy dospeje k úplnému vyčerpaniu a vyhorí…
Ako tomu predísť
Keď zbadáte na sebe prvé príznaky syndrómu, nemávnite nad nimi rukou. Čím skôr sa pokúsite o zmenu, tým je väčšia šanca, že vyhoreniu predídete.
Začnite deň relaxačným rituálom. Vstaňte o pár minút skôr a trochu si zacvičte, urobte si chutné raňajky, prelistujte si obľúbený časopis. Jednoducho – začnite deň príjemne. Stavte na zdravú výživu, aby ste mali dostatok síl na zvládanie stresu.
Určite si hranice – naučte sa hovoriť „nie“. To vám umožní povedať „áno“ na veci, ktoré naozaj chcete urobiť.
Doprajte si chvíľku na „odpojenie“. Vypnite mobil, zaklapnite laptop. Aspoň na chvíľu a venujte ju sebe. Doprajte si kávu alebo niečo, čo máte radi. Vráťte sa k svojim koníčkom. Najlepšie takým, čo nemajú nič spoločné s vašou prácou. Vyhľadávajte spoločnosť iných ľudí – nie kolegov. A napokon, požiadajte svojich blízkych o pomoc. Zdôverte sa im so svojími pocitmi, problémami.
Ak už je na prevenciu neskoro
Riešte svoj problém aktívne. Ujasnite si so šéfom vašu pracovnú náplň. Požiadajte ho o možnosť skúsiť robiť niečo nové. Ak sa nedá inak, aspoň si zoberte voľno. A ak vám ani dovolenka nepomôže, dajte výpoveď. Aj v čase krízy si šikovný človek nájde zaujímavú prácu. Zotrvať v tej starej totiž znamená stratiť rozum, zdravie, rodinu i priateľov. A za to žiadna robota nestojí.