Vyhorieť znamená ísť na rande so zubatou

Na začiatku býva obrovské nadšenie pre prácu. Dobrovoľné nezaplatené nadčasy, ochota robiť za druhých. Končí sa to absolútnym vyčepaním organizmu, zničenou psychikou a zdravotnými problémami. Syndróm vyhorenia. Spája sa najmä s prácou, ale tvrdo dopadá aj na rodinu a priateľov.

11.11.2009 11:11
debata

O čo vlastne ide? Vyhorením sa nazýva stav emocionálneho, mentálneho a fyzického vyčerpania spôsobeného nadmerným a dlhodobým stresom. Nastáva vtedy, keď je človek v práci dlhodobo nedocený, prehliadaný, keď nevidí výsledky svojho snaženia sa. Začína strácať záujem, vytráca sa motivácia, ktorá ho zo začiatku hnala vpred. Prichádzajú stavy bezmocnosti, beznádeje, cynizmu a hnevu, narastá podráždenosť a človek sa rýchlo uráža. Typické pre vyhorenie je, keď „každý deň je zlý deň“.

A to všetko sa odráža aj na zdravotnom stave. Dostavia sa problémy s trávením, bolesti hlavy, oslabuje sa imunita, pribúdajú infekčné ochorenia, zvyšuje sa tlak. Tí menej šťastní končia s infarktom alebo mŕtvicou. Pritom stačí tak málo – rozpoznať, že ide o syndróm vyhorenia a čo najskôr s tým niečo robiť. Najúčinnejšie je zmeniť prácu. Dovolenka môže tiež pomôcť, ale väčšinou nestačí. Človek sa totiž vracia do toho istého pracovného prostredia a celý kolotoč pokračuje.

Päť príznakov vyhorenia

  1. Na začiatku býva snaha niečo si dokázať. Človek je nadšený svojou prácou, kladie si vysoké ciele, je na seba náročný. Robí aj za druhých, bez nároku na zaplatenie voľných dní strávených v práci.
  2. Zanedbávanie rodiny, potláčanie vlastných potrieb. Pre množstvo práce však prichádza zabúdanie, človek nestíha splniť to, čo sľúbil, dostavujú sa prvé pocity vyčerpania. V domnienke, že toho stihne viac, keď obmedzí kontakt s priateľmi a známymi, ruší svoje sociálne väzby.
  3. Frustrácia z práce sa začína prejavovať bezmocnosťou, hnevom i ľútosťou. Narastá odpor k práci, už len myšlienka, že treba ísť do zamestnania, vyvoláva hnev a podráždenosť.
  4. Dostavuje sa vnútorná prázdnota, pochybovanie o zmysle života, človek sa uzatvára do seba, začína sa správať ako čudák, túži zaspať a nezobudiť sa.
  5. Objavujú sa telesné choroby a myšlienky na samovraždu.

Vyhorenie však nemusí byť len z práce. Riziku je vystavený napríklad i rodič, ktorý sa sám stará o tri deti. Musí zarobiť peniaze a zároveň sa venovať aj svojim deťom. Nemá na ne dosť času, ani peňazí nezarobí toľko, koľko by potreboval. V práci mu vyčítajú, že nevydá zo seba sto percent, deti mu vyčítajú, že sa im nevenuje poriadne. Stráca kontrolu nad svojím životom. Je len otázkou času, kedy dospeje k úplnému vyčerpaniu a vyhorí…

Ako tomu predísť

Keď zbadáte na sebe prvé príznaky syndrómu, nemávnite nad nimi rukou. Čím skôr sa pokúsite o zmenu, tým je väčšia šanca, že vyhoreniu predídete.

Začnite deň relaxačným rituálom. Vstaňte o pár minút skôr a trochu si zacvičte, urobte si chutné raňajky, prelistujte si obľúbený časopis. Jednoducho – začnite deň príjemne. Stavte na zdravú výživu, aby ste mali dostatok síl na zvládanie stresu.
Určite si hranice – naučte sa hovoriť „nie“. To vám umožní povedať „áno“ na veci, ktoré naozaj chcete urobiť.

Doprajte si chvíľku na „odpojenie“. Vypnite mobil, zaklapnite laptop. Aspoň na chvíľu a venujte ju sebe. Doprajte si kávu alebo niečo, čo máte radi. Vráťte sa k svojim koníčkom. Najlepšie takým, čo nemajú nič spoločné s vašou prácou. Vyhľadávajte spoločnosť iných ľudí – nie kolegov. A napokon, požiadajte svojich blízkych o pomoc. Zdôverte sa im so svojími pocitmi, problémami.

Ak už je na prevenciu neskoro

Riešte svoj problém aktívne. Ujasnite si so šéfom vašu pracovnú náplň. Požiadajte ho o možnosť skúsiť robiť niečo nové. Ak sa nedá inak, aspoň si zoberte voľno. A ak vám ani dovolenka nepomôže, dajte výpoveď. Aj v čase krízy si šikovný človek nájde zaujímavú prácu. Zotrvať v tej starej totiž znamená stratiť rozum, zdravie, rodinu i priateľov. A za to žiadna robota nestojí.

debata chyba