Celkový výskyt bipolárnej poruchy osobnosti v populácii je 1,3 – 1,6 percent, pričom až jedna tretina pacientov má vo svojej karte uvedený minimálne jeden pokus o samovraždu, uvádzajú vedci z psychiatrického oddelenia na Univerzite v Berlíne. Práve časté spojenie poruchy so samovražedným konaním bolo osudovým aj známemu českému spevákovi Petrovi Mukovi.
Bipolárna afektívna porucha sa zaraďuje medzi poruchy nálad. Je charakterizovaná výraznými zmenami v psychickej a fyzickej aktivite pacienta. Príčiny vzniku sú stále nejasné. Vedci hovoria o kombinácii biologických a psychických faktorov. Je to porucha celoživotná, príznaky sa môžu na čas úplne stratiť, ale v rôznych časových intervaloch sa opäť vracajú. U pacientov sa objavujú dve striedajúce sa epizódy. Prvou z nich je epizóda manická, vyznačujúca sa zvýšenou fyzickou aj psychickou aktivitou, neúmerným sebavedomím, zvýšeným myšlienkovým aj rečovým tokom. Človek koná spontánne, cíti sa ako „majster sveta“, neuvažuje nad svojimi rozhodnutiami. Táto fáza môže byť spojená s veľkým míňaním peňazí, stratou sociálnych zábran, promiskuitou a rizikovým konaním.
Manická epizóda sa u bipolárnej poruchy nevyskytuje tak často. Niekedy sa môže u depresívneho pacienta objaviť len jedna manická epizóda, no už vtedy je diagnóza zmenená na bipolárnu poruchu osobnosti. U pacientov prevláda depresívna epizóda, vyznačujúca sa skleslou náladou, úzkosťou, nízkym sebavedomím, čiernym nazeraním na svet, stratou záujmu o bežné činnosti trvajúcou minimálne dva týždne. Práve v depresívnej epizóde sa často vyskytuje samovražedné konanie. Pokiaľ sa úmrtie vyskytne v manickom období, je to väčšinou následok skresleného vnímania rizika a prehnanej odvahy pacienta.
Možná súvislosť bipolárnej poruchy osobnosti s kreativitou bola predmetom mnohých vedeckých štúdií. Na psychologickom poli už dlhšie obdobie kolovali úvahy o spojení ľudí trpiacich psychickými poruchami s inklináciou k svetu, v ktorom môžu bezhranične podľahnúť vlastnej fantázii. Vedci z psychiatrickej kliniky v Budapešti potvrdili vo svojom kvalitatívnom výskume súvislosť medzi kreativitou a bipolárnou poruchou osobnosti. Založili svoj výskum na retrospektívnej analýze života slávnych osobností a ich biografií, na psychiatrickom vyšetrení žijúcich umelcov a meraní kreativity u diagnostikovaných pacientov s touto poruchou.
Došli k záveru, že symptómy bipolárnej poruchy prispievajú k vysoko kreatívnym výkonom na umeleckom poli. U mnohých pacientov po nasadení farmaceutických prostriedkov mizne potreba tvoriť či kreatívne sa prejavovať. Ľudovo povedané „stratia svoju múzu“, ktorou je pravdepodobne práve ich psychické ochorenie. Preto je v záujme vedcov objaviť metódu, ktorá by pacientom umožňovala vyrovnať sa s poruchou bez obetovania svojej kreativity a zároveň by ich chránila pred nebezpečenstvom, ktoré so sebou porucha nesie.
Kreativita môže byť zároveň darom aj prekliatím. Život slávnych osobností sa nám javí ako závideniahodný, no realita je často vzdialená od vysnívaných predstáv. Za úspechom a fotkami na titulkách bulvárnych časopisov sa môže skrývať viac utrpenia, ako si sami dokážeme predstaviť.