Odborníci na duševné zdravie preto hovoria, že pacientom s mentálnou poruchou treba ponúkať lepšiu zdravotnú starostlivosť, a tak predĺžiť a skvalitniť ich život. Výskum robili lekári z biomedicínskeho výskumného Centra pre duševné zdravie v Maudsleyho nemocnici v Londýne a publikovali ich v časopise PLoS ONE.
Štúdia skúmala dĺžku života ľudí, ktorí trpeli na ťažké duševné choroby, ako je schizofrénia, depresia a vážna bipolárna porucha. Najhoršie skončili ženy so schizoafektívnou poruchou, ktorých priemerná dĺžka života bola o 17,5 roka nižšia, a muži so schizofréniou, ktorých životy boli kratšie takmer o 15 rokov. Výskumníci veria, že za to môže kombinácia faktorov – rizikovejší životný štýl, dlhodobé užívanie antipsychotických liekov a spoločenská izolácia.
Rob Stewart z biomedicínskeho výskumného centra uviedol, že ľudia s vážnou duševnou poruchou viac zanedbávajú starostlivosť o zdravie. „Tieto výsledky poukazujú na obrovský vplyv duševných chorôb na celkový zdravotný stav a prežitie,“ povedal. „Duševné poruchy skracujú život viac ako známe rizikové faktory, ako je fajčenie, obezita alebo cukrovka.“
Nádej však dáva skutočnosť, že aj schizofrénia a ďalšie ťažké psychické ochorenia možno raz budú liečiteľné. Vedcom sa pred rokom podarilo objaviť tisícky genetických odlišností, ktoré spolu zvyšujú riziko vzniku schizofrénie o tretinu. Dúfajú, že týmto zlomovým objavom prispejú k nájdeniu účinnejších liekov tohto ťažkého psychického ochorenia. Schizofréniou trpí približne jeden zo sto ľudí a mnohí sa z nej nevyliečia počas celého života.
Schizofrénia sa prejavuje rozštiepením mysle a celkovým úpadkom osobnosti. Pacient je vzťahovačný, ustavične prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára si umelý svet. Choroba sa začína prejavovať v mladom veku, niekedy medzi 16. až 25. rokom života. Pri vzniku choroby hrá dôležitú úlohu dedičnosť, no je podmienená aj prostredím, v ktorom človek vyrastá, a genetickými faktormi. „Za posledný rok genetika psychických chorôb pokročila viac ako za predchádzajúcich sto rokov,“ uviedol k výskumu mentálnych ochorení Eric Lander z Broad Institute.
Niektoré genetické variácie schizofrénie súvisia s imunitným systémom. Mohlo by to vysvetliť, prečo sú deti narodené počas chrípkových epidémií náchylnejšie na vznik schizofrénie.