Je vždy signálom, ktorý nás upozorňuje že niečo nie je v poriadku, ochrannou funkciou. Ako vysvetlila psychologička, doc. Eva Poliaková, PhD., má aj psychologické konzekvencie. „Môže generovať úzkosť, strach a obavy. Bolesť nemôžeme vnímať ako niečo, čo je prirodzené alebo jednoduché. Teda má silné psychologické komponenty.“
Odborná literatúra rozlišuje akútnu bolesť a chronickú. Kým akútna trvá menej ako šesť mesiacov, chronická trvá dlhšie. Mnohí odborníci upozorňujú, že pri mnohých chronických bolestiach významnú úlohu zohrávajú psychologické faktory.
Potlačenie bolesti
Pre potlačenie bolestí, liečbe bolestí sa aplikovali drogy alebo chirurgický zákrok, objasnila docentka Poliaková. Tento postup bol však podľa jej slov úspešný pri akútnych bolestiach, ale neefektívny pri riešení chronickej bolesti. V ostatných desaťročiach boli identifikované faktory, ktoré otvárajú „bránu“ pre bolesť. Okrem fyzických (zranenie) sú to predovšetkým faktory psychologické a to emocionálne a behaviorálne (naše správania). „Súčasne boli identifikované faktory, ktoré obrazne povedané zatvárajú vstup bolesti alebo citlivosť na bolesť redukujú. Aj tu zohrávajú úlohu psychologické faktory, emocionálne a behaviorálne.“
Na otázku, čo môže urobiť psychologická intervencia v liečbe bolesti, psychologička odpovedá: „Predovšetkým zmenou obrazu seba samého, získaním presvedčenia, že dokáže urobiť zmenu v spôsobe života, odvrátiť pozornosť od bolestí a bojovať proti nude. Dôležité je znížiť dôveru, spoľahnutie sa len na lieky a lekársky zásah. Zvýšiť osobnú kontrolu, sebavedomie a zvýšiť sociálnu a emocionálnu podporu v rodine. Naučiť sa optimistickému pohľadu na problémy. Preto psychológia pracuje s faktami ako sú učenie, strach, obava, zmysel a pozornosť. Navodzuje presvedčenie, že dôležitá je skorá intervencia v prevencii prechodu akútnej bolesti ku chronickej.“
Metódami psychologickej intervencie sú relaxačné metódy, hypnóza, rôzne kognitívne metódy ako rolové hry, arteterapia, práca v skupine. Veľmi účinný je podľa MUDr. Poliakovej overený dvanásť týždňový intervenčný program. Ide o 90-minútové skupinové sedenia s maximálne dvanástimi pacientmi. V priebehu intervencie sa aplikujú vybrané testy na meranie anxiety, depresie, všeobecné symptómy (nausea, chvenie), sleduje sa kvalita spánku počas bolesti a informácie sa dopĺňajú Self-reportom (dotazník na osobné prežívanie a hodnotenie). „Samozrejme, že psychológia dnes aplikuje mnoho iných stratégií, metód a postupov, ktoré sa hodnotia ako významná pomoc pri liečbe bolestí a znížení citlivosti na bolesť,“ uzavrela E. Poliaková.